Skroť si ma

22. Tajná chodba

Kyren

Kyren opustil podobu svojho vlka. Díval sa do strieborných očí toho neznámeho samca a v hlave tak trocha tušil, o koho by mohlo ísť. Nechcelo sa mu tomu však veriť. Dukun mu hovorila o pôvodných rodoch. Vždy mu prišlo zvláštne, že práve rod, ktorý spája tie ostatné štyri vo všetkých ich farbách, sa označuje za ten čistý. Ten najhlavnejší, rod čistej krvi. Nedávalo to predsa zmysel. Bol zmesou mesačných, búrkových, temných a ohnivých línií vlčích rodov. On sám sa vtedy považoval len za akúsi špinavú zmesku. Nikdy si neuvedomil, že ešte nevidel iného vlka, ktorý by mal všetky štyri farby srsti. Ibaže okrem svorky temných, nestretol moc iných vlkov. Vlastne ani nevedel, či veriť tomu, čo stará Dukun hovorí. Teda nie, že by klamala, ale svorka Temných prízrakov ani svorka Mesačného úsvitu už dávno nebola úplne čistá. Aspoň podľa toho čo mohol vidieť, mu to tak pripadalo.

„Som alfa pôvodnej svorky búrkových vlkov, Rhyon Stormwolf." Ten vlk si bol istý tým, kým je. Doslova to z neho sršalo.

„Kyren Wraith. Alfa svorky Krvavého úsvitu, posledný rodu čistej krvi," prižmúril oči na Rhyona, ktorý sa mu zrazu zdal akýsi strhaný. Pod očami mal tmavé kruhy a líca prepadnuté. Niečo mu tu nesedelo. Nie, z neho mal dobrý pocit, ale...

Rhyon si všimol ako si ho prezerá a tak mu povedal o tom, čo sa im v posledných dňoch stalo.

„Človek?" začudoval sa Kyren, keď mu rozprával o svojom prvom strete s človekom a o tom, ako sa k nim ľudia zachovali. Rhyon len pokýval hlavou a pokračoval ďalej.

„Poslednú noc predtým ako mala loď vyplávať, sa odkiaľsi objavila zvláštna cudzinka. Akási vlčica, myslím. Pre nejaké kúzla nebolo cítiť jej pach a nestihla mi povedať kto je, ale mal som z nej zmiešané pocity. Hlavné však je, že nás nakoniec zachránila," pokrčil ramenami Rhyon.

„Počkaj, povedz mi o nej viac," prerušil ho Kyren skôr, ako by stihol pokračovať. Z jeho doterajšieho vyprávania mal dojem, že človek musí byť strašné monštrum, ktoré sa neštíti ničoho. Bezcitná beštia, hovoril si. Mohol byť práve človek príčinou toho beštiálneho vyčíňania v tej vypálenej dedine?

Lenže zmienka o záhadnej cudzinke ho zaujala. Niečo mu hovorilo, že by to...

„Mala výrazne oranžové oči, šedé vlasy a ostrý jazyk." Rhyonov opis sedel na Tairu. Stačilo by povedať len to, že mala ostrý jazyk a už by si bol istý. Iný opis mu nebolo treba. Je tu, jeho telo sa pri tej myšlienke zachvelo.

„Nechcem privolávať nič zlé, no vedela ovládať tiene," dodal ešte jeden podstatný detail, ktorý mu nedal spať. „Prv s nimi bojovala, no potom ich ovládla a oni sa do nej doslova vpili."

Sakra, to muselo znamenať, že o nej bohyňa už vie. Kŕmila ju svojou temnotou? Čo by tým ale dosiahla? Mal akési zlé tušenie, že jej nešlo len o to, zničiť Tairu.

„Musím tam ísť," prehovoril o poznanie nervóznejší Kyren.

„Nesúhlasím," zavrtel hlavou Rhyon, pretože mu prišlo šialené, aby si medzi ľudí napochodoval najdôležitejší vlk ich sveta iba tak. Chce sa nechať zabiť? Počúval ma vôbec? Pýtal sa sám seba vo svojej hlave. Lenže potom mu to došlo. „Ide o tú zaklínačku tieňov?" skúsil hádať. Kyren v momente stuhol a on z neho vycítil to, čo sa z nejakého dôvodu snažil maskovať.

„Z časti... Doviedli ma sem ale stopy. Na juhu sa začali objavovať nebezpečné zbrane. Potrebujem zistiť odkiaľ sú a zastaviť ich prílev do nášho sveta, kým sa tu všetci vyvraždia."

„Mali sme tú česť s ich zbraňami. Prišiel som kvôli nim o veľkú časť svorky."

Taira White