Skroť si ma ✓

45. Vernosť

 Kyren Wraith

Nemohol uveriť tomu, že sa konečne v niečom zhodli. Cítil, že je niečo inak. Akúsi pokojnú vibráciu ich puta, ktorú doteraz nepoznal. I keď situácia, v ktorej sa ocitli bola na spadnutie a všetko sa rúcalo ako Tairine odhodlanie zjesť suchý chleba, vedel, že ho jeho spriaznená duša konečne prijala. Síce sa to po fyzickej stránke stalo už dávnejšie, jej tvrdohlavosť v tomto smere nepoľavovala. Teraz ale bolo všetko inak. Konečne.

Naplnila ho nová vlna odhodlania a nedočkavosti. Toto šialenstvo odohrávajúce sa mu pred očami sa muselo skončiť. Nemal najmenšie pochybnosti o tom, že by zlyhali.

Najprv si myslel, že Taira zaútočí na bohyňu. Lenže temnota, ktorú vypustila sa zastavila a pomaly sa formovala do tvaru dvojnožca. Ohromnú moc, ktorú pozbieral od Kaidena, Rhyona, Siara a malého Tasela, nasmeroval proti tej temnote, ktorá sa práve sústredila na niečo úplne iné a tak sa zdala byť zraniteľná.

Lenže bohyňa dala jasný rozkaz, aby zaútočil na Tairu, čím si spečatila svoj osud. Rátala totiž s tým, že sú pod jej mocou vďaka prísahe, ktorú vyslovili. Jeden by bol rátal, že prísaha bohyni bude nadradená tej, ktorú dal spriaznenej duši či tým, ktoré dali ostatní vlci jemu. Ono to tak ale nebolo a momentálne sa mu to hodilo.

Miestnosť zaplnil kŕdeľ krkavcov, ktorí zostali krúžiť nad Tairou. A vtedy sa moci nad žiarivou masou zmocnil niekto iný. Bohyňa plná hnevu zo zrady ovládla tú šialenú žiariacu masu  a namierila ju proti Taire. 

Zrazu sa všetko zbehlo tak rýchlo. Zachytil jej prekvapený pohľad. Chcel sa znovu chopiť kontroly, no bohyňa mu to nedovolila. V ušiach sa mu ozýval hlasný trepot krídiel. Povolal svoju hmlu. Nemal ani sekundu na to, aby sa rozhodol čo s ňou. Lenže on nepotreboval ani tú jednu sekundu k tomu, aby vedel čo má robiť.

Tairu zahalil strieborný prach, ktorý okolo nej rozvírili krkavce. Vytvorili tak zvláštnu bariéru, ktorá neprepustila všetku moc pri náraze žiariacej masy. To ale neznamenalo, že by náraz nebol ničivý. Pri tom ničivom strete ju tlaková vlna vymrštila do vzduchu. Aj by sa pousmial naj jej poslednou poznámkou, ktorú k nim aj v takejto situácii dokázala vyslať. Bolestivý náraz do steny sa ale nekonal, pretože ju pohltila hmla.

Taira bola preč, krkavce si posadali na kamennú rímsu tiahnucú sa ponad okná, ako tiché publikum a potom... Nastalo ohlušujúce ticho, ktoré narúšal prerývaný dych niekoľkých vlkov a jednej bohyne.

Jednym mocným nádychom do seba nasal všetku nenávisť. Zadíval sa na bohyňu. Zradila ich, využila, oklamala. Nahovorila im, že budú bojovať s temnotou a zachránia Tairu. Ukázala im, ako objaviť a ovládnuť dávno zabudnuté schopnosti. To všetko im sľúbila a ukázala iba preto, lebo verila že má ich poslušnosť. Jej zámer bol ale úplne iný. Prečo? Prečo by to robila? Je to predsa bohyňa Matka vlkov. Má ich chrániť, starať sa, dopriať spokojný život, dostatok potravy a pevné zdravie. Vlci v ňu odjakživa verili, modlili sa k nej, prinášali obete, stavali chrámy. A načo to všetko? Jeho odhodlanie zničiť ju narastalo. Bol odhodlaný odtrhnúť jej hlavu.

„No, tak to sa podarilo," zachechtal sa niekto, koho nepoznal. Temnota získala konečnú podobu i konkrétnu tvár. Kyren zavetril. Ten pach už cítil, bol si tým istý, no nevedel si ho spojiť so žiadnym vlkom, človekom alebo konkrétnym menom. Kde len cítil ten pach?

„Ty?" ozvala sa bohyňa.

„Tento svet je pre nás oboch príliš malý, Mirae, nemyslíš?"

Vzduch zapraskal, keď povolal neznámy tvor temnotu. So šialeným smiechom ju nasmeroval proti bohyni Matke, ktorá chcela v panike utiecť, no čosi ju držalo a nechcelo pustiť. Okolo jej nôh sa vlnila hmla.