----------☆----------
Kyren Wraith
Zadržiavajúc dych, vybehol z jedálne rýchlosťou blesku. Zatínal zuby až ho boleli, jazyk trel o podnebie úst. Stále na ňom cítil jej chuť, ktorá sa však vytrácala rýchlejšie, ako by si bol prial. Lenže keby nevybehol hneď, už by ju nepustil. To čo sa stalo, bolo niečo tak neuveriteľné. Nie, predsa vedel, že je to niečo, čo ich akýmsi zvláštnym spôsobom prepojí. Ale i tak nečakal takú intenzitu všetkých možných pocitov, chutí a túžob. Všetko sa to ním prelialo tak silnou vlnou, že ho to skoro zložilo do kolien. Zrazu si pri nej prišiel tak slabý, zraniteľný, odhalený. Zároveň ho však naplnil pocit spokojnosti a chvíľkové vedomie toho, že práve získal tú najdôležitejšiu časť svojho žita, či dokonca seba samého. Bodaj by to mohol mať všetko. Privlastniť si každý kúsok jej tela, mysle a srdca tak, ako by si privlastnila ona jeho.
Aj keď ho ovládli jeho pudy, silou vôle sa dokázal prebojovať tým všetkým a dať jej ten návrh. Predsa vedel, že keby si ju označil násilím, nikdy by mu to neodpustila. Veril tomu, že jej osobnosť, či už s tou prekliatou temnotou v jej vnútri alebo bez nej, je tak silná, že by dokázala odolať aj tej sile ich puta. A to by ho zabíjalo až by bol naozaj umrel. Ak by ho odmietala aj po tom čo by si ju označil, určite by ho to zabilo. Bol o tom presvedčený. Bola predsa tak iná. Výnimočná, ufrflaná, večne nespokojná. Vo svojej nedokonalosti dokonalá. Preňho.
Vedel ako intenzívne dokázala nenávidieť. Keď to ale niekto dokáže s takou intenzitou, tak to musí rovnako fungovať aj na lásku, nie? Až bude raz milovať, určite by to bol rovnako hlboký cit, ako tá jej nekonečná nenávisť všetkého a všetkých. A toto presne chcel mať. Jej lásku so všetkým, čo k tomu patrí. Potreboval si získať jej srdce.
Preto jej dal možnosť voľby. Vsadil na to všetko. Vedel, že to v nej je. Akási iskrička túžby po ňom. Už niekoľkokrát sa o tom mohol sám presvedčiť. Tie vzácne chvíle si premietal toľkokrát, že nedokázali v jeho mysli vyblednúť. Všetko to cítil stále rovnako, ako keď sa to dialo.
Ak by sa mu nepoddala a nenechala ho to urobiť, mohla ho radšej rovno zabiť. On však vsadil na tú druhú možnosť, pretože tou získal on a v podstate naoko aj ona. Mohol si ju k sebe pripútať, i keď proces vytvorenia puta nebol ešte úplne kompletný a ona mohla byť na nejaký čas voľná.
Určite ju to puto zlomí a ona sa vráti, presviedčal sám seba. Bez tohto presvedčenia by jej ten návrh určite nedal.
Malé semienko pochybností o svojom rozhodnutí, dať jej túto možnosť voľby, v ňom vyklíčilo v momente, keď sa chladná čepeľ noža dotkla jeho pokožky. No to, čo sa udialo potom... Jej jazyk sa mu skĺzol po krku a ona ochutnala jeho krv. Mal pocit, že vybuchne ak si ju nevezme hneď. Udržať sa nehybne v rovnakej pozícii vydržal len vďaka tomu, že zatínal každý jeden sval, až ho bolelo celé telo. Bolelo to tak moc, ako keby ho pohltili tisíce plameňov a spaľovali jeho vnútro.
Keď nôž dopadol na zem, nezaváhal ani sekundu a okamžite si ju vzal. Och, bohyňa, tá chuť. Nevedel by to opísať slovami. Bolo to ako keby sa prepojili fyzicky, ale aj duševne. Stali sa jedným. Nechcel ju pustiť. Už nikdy. Najradšej by si ju presne takto okamžite vzal a zaplnil jej vnútro, aby bolo toto ich prepojenie kompletné. Dokonal by čo začal. V ten moment po tom túžila aj ona. Pach jej krvi a vzrušenia sa okolo neho vznášal a poháňal ho k tomu, aby konal. Zahryznutý do jej krku by sa jej zmocnil a potom by jej nedal pokoj ešte niekoľko najbližších nocí. Nedovolil by jej ani len zaspať, pretože jeho vlčia túžba bola tak obrovská, že by sa jej jednoducho nedokázal nabažiť.
Lenže až by ten skus povolil, netrvalo by dlho a ona by sa spamätala. Chcel, aby po tom túžila aj ona. Aby to chcela a prahla po naplnení ich puta aj potom, čo vyprchá omámenie z toho okamžiku.
YOU ARE READING
Skroť si ma ✓
Fantasy• pokračovanie Nikdy tvoja • Stala sa nikým. Vlk samotár bez minulosti. S prázdnym srdcom a v nekonečnej samote prežíva deň za dňom. Do snov sa jej však vkráda ktosi, kto ju žiada, aby sa vrátila. Nebesky modré oči a omamná vôňa jarného vánku. Niečo...