Chcem druhú šancu |Dramione| ✓

Droga

Nevedel ako to pokračovalo. Nevedel, či sa v tom ten, kto poslal žiadosť o súdne konanie ešte hrabe. Dokonca nevedel ani či Hermiona vážne odmietla. S nikým, okrem Pansy a Daphne, ktoré nič nevedeli, nebol v spojení. Nevedomosť bolo mučenie.

Ale aj v prípadoch, kedy sa cítite veľmi zle a neviete čo robiť ďalej, svitne nádej. A on sakra nevedel čo urobiť. Hrozilo, že príde o všetko čo mal a čo mu zostalo. Nečakal však, že tento malý náznak nádeje, nájde v niekom, ako bol Harry Potter, ktorý si urobil cestu do jeho kancelárie.

Iba sa na neho pozeral. Nebol schopný slova. Momentálne bol veľmi rád, že ho vidí. Dúfal, že má pre neho nejaké informácie.

Potter si sadol na stoličku a nastalo krátke ticho, ktoré prerušil práve muž s okuliarmi na nose.  ,,Mal som pre teba jeden návrh," začal opatrne a Draco odstrčil všetku prácu, ktorú predtým robil, čím mu dal najavo, že má pokračovať. ,,Hovoril som o tom aj s Hermionou-

,,Bol si s ňou? Hovorila niečo? Zmienila sa o mne?" Otázky z jeho úst vychádzali samé. Nevedel to zastaviť.

Takzvaný vyvolený sa na neho pozeral veľmi zvláštnym pohľadom. ,,Ja som skôr dúfal, že by sa Hermiona zmienila o mne," vydýchol nakoniec a Draco sa radšej pozrel na stôl, pretože nechcel čeliť jeho pohľadu. Čo si o ňom teraz myslel? ,,Ale inak tvoje meno nechce ani počuť, aby si vedel."

Vtedy zdvihol pohľad. Samozrejme, že nechcela. Videla ho robiť niečo, kvôli čomu sa rozišli. Určite si nemyslela, že s tým prestal, čomu nasvedčovali aj slová, ktoré mu vtedy v jej kancelárií povedala, ale nikdy, nikdy nechcel, aby to videla.

,,Každopádne som sa ťa chcel opýtať, či by si mi nechcel trochu pomôcť pri odchytaní nejakých smrtožrútov," Draco bol dosť zmätený. ,,Vieš, že by si mi dal nejaké informácie a ja by som ich nejako podľa nich skúsil nájsť-

Bol hrubo prerušený. ,,Teraz mám iné, dôležitejšie problémy, ako sú nejakí smrtožrúti!" Zakričal a postavil sa. ,,Je Hermiona v svojej kancelárii?" Spýtal sa už pokojne a upravil si svoj oblek.

,,Áno, áno mala by byť," odpovedal a postavil sa, keď sa blonďak vydal k východu. ,,Ale povedal som ti, že ťa nechce vidieť. Neviem čo si jej spravil, ale očividne ju to veľmi trápi."

,,Ty sa do toho prosím ťa nestaraj a dostaň to svoje vyvolené pozadie z mojich priestorov!" Zavrčal cez zaťaté zuby, pričom mu nezabudol venovať pohľad typu: Ak to neurobíš, tak ťa zabijem.

Hneď, keď odišiel, tak Draco šiel zase pre zmenu opäť na ministerstvo. Presne vedel, čo chce urobiť. Na mieste boli samozrejme aj pochybnosti, ale čo by bol život bez rizika?

Tentoraz si všimol viacerých divných pohľadov, ktoré na neho boli upriamené. Vedeli to všetci? Osem rokov to dokázal utajiť aspoň ako tak a teraz to vie celá populácia? Možno bol len paranoidný...

Presne tak, ako vždy, mu robila problémy Diana, ktorá ho nechcela pustiť. Mala ževraj nejaké rozkazy a medzi ne patrilo, že ho nemá púšťať k ministerke, ale jemu to bolo jedno. Proste sa vydal k dverám, ktoré opäť otvoril skôr, než mu v tom blondínka dokázala vôbec zabrániť.

Hermiona bola opäť prekvapená, zatiaľ čo Diana sa stále dokola len ospravedlňovala a všetku vinu hádzala na Draca. Tak máš dávaš väčší pozor, dievča. Hovoril si v hlave.

,,Mám dôležité stretnutie, Draco. Takže si buď musíš zariadiť termín," ukázala na jej asistentku. ,,Alebo ma proste nechať na pokoji a prestať doliezať."

Pretočil oči. ,,Obaja veľmi dobre vieme, že žiadne stretnutie nemáš a len sa chceš vyhovoriť." Povedal predtým, než sa otočil k blondínke, ktorá ho sem nerada púšťala a vystrčil ju z dverí, ktoré rovno aj zavrel.

,,Čo je toto za spôsoby?!" Zakričala na neho Hermiona, ktorá už stála a postavila sa len pár metrov od neho. ,,Vážne na teba nemám čas. Teraz si tie dvere pekne otvor, odíď a už nikdy sa nevracaj!"

Najprv sa pozrel na dvere a potom zase na ňu. ,,Ešte chvíľu hraj nedostupnú a vezmem ťa." Povedal výhražne.

Zamrkala a snažila sa potlačiť myšlienky na to, že by ju vysadil na stôl a vážne ju vzal. Plus sa snažila samú seba presvedčiť, že to nechcela, aj keď opak bol pravdou.

Všimol si jej zamyslený pohľad a presne vedel, akým smerom sa jej myšlienky uberajú. Vedel to aj podľa jej ružových tvárí.

Urobil prvý veľký krok k nej, zatiaľ čo ona odstúpila. Vlastne mu dávala to, prečo sem prišiel. Dôvod, prečo ju chcel vidieť bol ten, že ju vážne chcel pobozkať. Nebolo v pláne hrať s ňou hry, alebo zájsť ďalej, ale ako jej to mohol odoprieť, keď chcela?

,,Čo všetko si si dneska dal?" Opýtala sa ho potichu a jeho napadli len dve alternatívy, prečo by sa ho pýtala práve na toto.

,,Pýtaš sa preto, že som ti povedal, že by som to neurobil, keby som bol triezvy?" Ďalší krok smerom k nej a ona zase odstúpila. ,,Alebo preto, že nechceš, aby som to urobil, ak mám v sebe niečo, čo by mohlo ovplyvňovať moje rozhodnutia a činy?"

Zdvihla bradu. ,,Zostaň tam kde si, alebo odíď! Už som ti povedala, že očakávam niekoho dôležitého."

Nadvihol obočie. ,,Dôležitejšieho, než som ja?" Povzdychla si, ale nič mu k tomu nepovedala. Rozhodol sa, že túto hru ukončí. Posledné, čo mu chýbalo bolo, aby na neho bola naštvaná ešte viac.

,,Načo si sem vlastne chodil?" Opýtala sa ho tentokrát ona a on sa jej rozhodol povedať pravdu.

Opäť sa k nej priblížil, tentoraz ale bez nejakých zlých úmyslov. Teraz už bol úplne pri nej. ,,Chcel som ti len povedať, že najsilnejšia, najúčinnejšia a jediná droga, ktorá ma dostáva do kolien je láska," na chvíľu sa odmlčal a jej kolená sa podlomili, keď sa zachytila stola, ktorý bol hneď za ňou. ,,Si taká silná droga, že kvôli tebe nemôžem ani dýchať. Som si istý, že ak sa niekedy aj minú všetky drogy sveta, tak práve táto najšialenejšia bude mojou súčasťou už navždy a ja ani nechcem, aby sa niekedy minula."

,,A čo ak odíde? Čo keď už nechce, aby bol jej užívateľ na nej závislý?"

,,Och, ona už to urobila," Hermionu pichlo u srdca. ,,A bolo to to najlepšie, čo mohla urobiť. Aspoň som si uvedomil, že žiadna iná droga mi ju nenahradí," nastalo ticho, ktoré opäť prerušil on. ,,Pozri sa na mňa," počkal, až to urobí. ,,Teraz chcem, aby mi znova dovolila ochutnať. Len trošku. Možno len..." naklonil sa k nej bližšie. Cítil, že zrýchlene dýcha, ale to aj on. ,,Možno len jedným, malým, nevinným bozkom." Zašepkal tesne u jej pier.

,,Prišiel za vami Pán Weasley." Diana sa zasekla vo dverách. ,,Prepáčte, nevedela som-

,,Weasley?!" Zakričal Draco a otočil sa na Hermionu. Podľa jej výrazu pochopil. ,,On bol tá tvoja dôležitá návšteva." Chcela niečo povedať, ale on odišiel, aspoň teda chcel, než sa vo dverách objavil ten ryšavý hajzel.

,,Gratulujem, teraz viem, aký je to pocit." Zavrčal jeho smerom, než sa okolo neho pretiahol a snažil sa čo najrýchlejšie odísť.