Ešte nebol poriadne ani v budove, keď sa okolo neho nahromadilo strašne veľa ľudí a všetci k nemu niečo hovorili. Bol na to zvyknutý a preto presne vedel čo mu kdo hovoril.
,,Tebe stačí, keď mi to prinesieš zajtra, Marcus. Čokoľvek iné môžete riešiť u Miriam. Ako to myslíš, že neschválili, Justin?" Týmto vybavil všetky otázky naraz a zastavil sa u Justina. Páčilo sa mu, aký rešpekt si k nemu jeho zamestnanci vybudovali a ako si spolu rozumeli. Samozrejme bol na nich niekedy dosť naštartovaný, keď ho nasrali, ale inak spolu dobre vychádzali, aj keď bol ich šéf.
,,Nepriali žiadosť o predaj toho nového elixíru," vysvetlil Justin a pokračoval s Dracom v ceste do jeho kancelárie. ,,Ty najlepšie vieš, že mi to trvalo strašne dlho."
Draco prikývol. Vedel to. ,,Skúsil si sa spojiť s ministerstvom aj osobne?"
,,Áno, ale nová ministerka ma môže prijať najskôr až o týždeň." Riaditeľ tejto firmy sa zastavil v pohybe a Justin spolu s ním. Úplne zabudol, že ministerka je teraz ona.
Zároveň chcel, aby sa tento Justinov dlhodobý projekt, s ktorým mu veľakrát a rád pomáhal, stal skutočnosťou. ,,Máš ešte tie všetky potrebné papiere ohľadom toho elixíru?" Spýtal sa vzápätí smerom k jeho zamestnancovi.
Justin mal na tvári úsmev od ucha k uchu. ,,Mám. Nemyslím si však, že teba ministerka prijme."
On vedel svoje. ,,Som si istý, že sa do jej kancelárie dostanem a ona ma ešte uprednostní. Poznám ju osobne." Vysvetlil keď si prezeral papiere, ktoré mu Justin dal.
,,Budem ti zaviazaný, keď tento môj výrobok posunieš ďalej." Justin mal očividne veľkú radosť a on sa mu ani nečudoval. Tento elixír bola pecka, s ktorou mu sám pomáhal a patril medzi jeden z mála projektov, ktoré navrhli zamestnanci a on ich podporoval. Inokedy boli všetky nápady jeho.
,,Mne bude stačiť, keď budeš naďalej vymýšľať také dobré veci, ktoré by mohli moju firmu posunúť zase o niečo vyššie do rebríčkov."
Draco sa s Justinom rozlúčil a hneď šiel naspäť k východu. Jediné šťastie bolo, že mal ministerstvo vážne už oproti. Netešil sa na to stretnutie, ale niečo ho tam tiahlo. Možno to, že chcel dostať Justinovu prácu do všetkých možných obchodných priestorov.
Na ministerstve mal strašne veľa známosti. Akoby aj nie, keď mal firmu, ktorá s ministerstvom uzavrela niekoľko spolupráci? Väčšinu projektov mu schválili, pretože mal všetko otestované, pripravené a na všetko mal papiere, ale to očividne neplatilo, keď bola ministerka Hermiona.
Prechádzal ministerstvom odhodlaným krokom. Niektorí sa na neho otočili, aby ho pozdravili. Vošiel do výťahu, ktorý bol poloprazdný. Čím bližšie bol ku kancelárií ministerky mágie, tým viac jeho odhodlanie klesalo.
A výťah zastavil na najvyššom poschodí. Dlhá chodba, pričom úplne vzadu boli dvere do jej kancelárie. Ak sa tam však chcel dostať, tak musel prejsť okolo jej asistentky.
Prišiel až k nej a ona si ho premerala pohľadom. Nemal rád tieto asistentky. Aj on mal svoju, ktorá sa volala Miriam. Veľakrát ju pristihol pritom, ako ho pozoruje a možno dokonca aj hľadala na jeho ruke prsteň. Celkom mu to lichotilo, ale nechcel sa viazať.
,,Pán Malfoy?" Spýtala sa mladá dáma s úsmevom a Draco prikývol. ,,Vlastníte firmu DarkMagic oproti." Opäť jej prikývol na súhlas. ,,Máte stretnutie s Pani ministerkou?" Teraz už prikývnuť nemohol.
,,Nemám," priznal, ale asistentka, ktorá sa podľa menovky volala Diana, sa stále usmievala. ,,Ale poznám sa s Pani ministerkou osobne a som si istý, že mi vstup povolí."
,,Je mi ľúto," začala a naklonila sa k nemu bližšie. Akokeby to robila naschvál, pretože ho chcela zbaliť. ,,Ale Pani ministerka tam práve niekoho má."
,,Nemôžete jej ísť aspoň povedať, že som tu? Len jej povedzte, že je tu Draco Malfoy. Pochopí. Musí." Začínal byť zúfalý a túžil po tom, aby ju videl. Nevedel kde sa to v ňom zobralo.
Diana si povzdychla a postavila sa. ,,Dobre, poviem jej, že ste prišli." Naposledy sa na neho pozrela, žiarivo sa usmiala a otočila, aby mohla prejsť ku dverám, na ktorých sa písalo: Ministerka mágie: Hermiona Grangerová.
Už bola u dverí, keď sa otvorili a prvé, čo Draco videl bol záblesk červených vlasov. Potom videl aj ten škaredý ksicht Weasleyho a zmocnil sa ho strašný hnev.
Weasley prechádzal práve okolo neho. Navzájom sa prepaľovali intenzívnym naštvaným pohľadom. Každý z nich a vedel, že nechce vidieť toho druhého v blízkosti Hermiony.
Ryšavý čarodejník chcel už niečo povedať, ale prerušila ho práve príchodzá Diana. ,,Pani ministerka vás už očakáva, Pán Malfoy."
Ešte sa pozrel na Weasleyho, než šiel rovno ku dverám, ktoré aj hneď otvoril. ,,Prečo si odmietla tú žiadosť?" Vypálil na ňu zostra. Zrazu sa s ňou vedel rozprávať, ale to bolo tým, že keď bol naštvaný, čož teraz kvôli Weasleymu bol, tak voči nej necítil nič iné, ako zlosť.
,,Akú žiadosť?" Spýtala sa nechápavo.
Bez toho, aby ho vyzvala si sadol na stoličku oproti. ,,Tú, v ktorej ťa jeden z mojich zamestnancov žiadal o to, aby si mu dala povolenie k predaji jeho elixíru, ktorý je mimochodom úplne bezpečný. Justin na tom procoval polroka!"
,,Vážne prepáč, ale mne žiadna žiadosť neprišla a ak áno, tak ja som ju nevidela," Draco nadvihol obočie. ,,Veď sa na to pozri," ukázala na svoj stôl. ,,Mám tu toľko práce, že neviem kde mi hlava stojí."
,,Myslel som si, že si ministerkou len chvíľu." Musel však uznať, že papierov na vybavovanie mala hojne.
Hermiona si povzdychla. ,,Áno, ale Kingsley mi tu nechal ešte veľa jeho práce." Zašla si rukou do vlasov a po chvíli sa pozrela zase na neho. ,,Máš tu ešte tú žiadosť?" Náhodou ju tu mal. Podal jej ju.
Ani si to nepozrela, ale podpísala to a potom mu ju dala. ,,Ty si ani neprečítaš čo si podpísala?"
Pokrčila ramenom. ,,Verím ti. Keď hovoríš, že je ten elixír dostatočne odskúšaný a bezpečný, tak je."
A pred rokmi mu veriť nemohla? Teda akože čistý nebol, ako jej tvrdil, ale mohla mu aspoň trošku dôverovať.
Pokrútil hlavou, aby také myšlienky zahnal a postavil sa na odchod. Vážne tu s ňou byť nechcel. Keby tu zotrvával ešte dlhšie, tak by to asi nevydržal. Bolo mu však jasné, že si o ňom stále myslí, že droguje. Bola to pravda, ale to, že ona to vedela a že to bol dôvod ich rozchodu bolelo.
ESTÁS LEYENDO
Chcem druhú šancu |Dramione| ✓
FanficSú to už roky, ale zabudnúť je veľmi ťažké. Spomienky sú najväčší problém. Aký koniec bude mať ich príbeh? A čo ak koniec je už dávno? Blížiace sa svadby a ľudia, ktorí komplikujú celú situáciu.