Chcem druhú šancu |Dramione| ✓

Ono sa to stane

Dni ubiehali. Z dní boli týždne a následne mesiace. Konkrétne už zdieľali tieto priestory dva mesiace. Dracovi sa vrátili tie isté symptómy, ako mal aj neposledy, keď abstinoval. Celým telom mu prebiehali triašky, každým dňom mal väčšie a väčšie chúťky znova to okúsiť a v neposlednom rade začal myslieť oveľa zreteľnejšie. Uvažoval racionálne a uvedomoval si veci, ktoré si predtým neuvedomil a nad ktorými sa nikdy nepozastavil, aby nad nimi rozmýšľal. A to bola chyba.

Časom ho Hermiona nechávala v jej malom domčeku samého, keď odišla na ministerstvo. Nudil sa. Každý deň sa snažil nájsť niečo nové, čím sa mohol zabaviť, keď tu nebola. V poslednej dobe to bolo varenie. Jeho prvé pokusy boli katastrofy, ale Hermiona sa na tom smiala. Potom sa to zlepšilo, keď mu s tým začala pomáhať. Bavilo ho to. S Hermionou sa u toho aj nasmiali. Na chvíľu mu to pomohlo.

Večery boli zlé. Osamelosť, ktorou trpel počas dňa sa dala zniesť, ale byť večer sám v izbe, sám v posteli, v tme...to už preňho nebolo také príjemné. Práve naopak. Trpel niečím, čo nevedel, ako sa volalo, ale bol to strach z osamelosti. Nebol rád po večeroch sám, priam to neznášal.

Veľakrát sa pristihol pri tom, ako rozmýšľal, že pôjde k Hermione, ktorá mala izbu hneď vedľa. Rozmýšľal nad tým hlavne vtedy, keď počul nejaké divné zvuky, ktoré možno ani neboli reálne a boli len v jeho hlave. Nakoniec došiel k záveru, že sa bojí. Bál sa osamelosti, bál sa tmy a asi aj stiesnených priestorov.

Možno to bolo hlavne tým, že bol dva mesiace zatvorený len tu. Už ani nevedel čo je to čerstvý vzduch. Áno, stále ho cítil, ale poväčšine len cez otvorené okno. Izolácia pomohla, ale k tomu, aby sa začal báť.

Hermione sa s tým nezveril. Jeho zmýšľanie už bolo čisté a presne vedel, čo by mal urobiť, aby oslobodil seba, ale aj ju.

Odišla už asi pred troma hodinami. Práve položil niečo, o čom vedel, že to Hermiona nájde na jedálenský stôl v kuchyni a potom sa presunul aj ku kuchynskej linke.

Zobral si to, čo potreboval a šiel do kúpeľne. Nezabudol za sebou zamknúť dvere, pričom použil kúzlo, ktoré ho naučila Bella a o ktorom nikto nevedel, takže ani nemohol nikto okrem neho tie dvere otvoriť.

Najprv len stál na mieste. Opäť sa ho zmocnil strach a zase sa začal triasť. Obával sa, že sa mu to nepodarí, ak sa bude takto triasť aj naďalej.

Nakoniec sa posadil tak, aby sa hlavou mohol opierať o dlaždice a vytiahol z vrecka nôž. Ruky sa mu triasli, keď sa na ten predmet v jeho rukách pozeral. Je to jediná úniková cesta. Zopakoval si sám pre seba v hlave.

Nachvíľu položil nožík vedľa seba na podlahu a pravou rukou sa natiahol k svojej ľavej, kde si vyhrnul rukáv košele. Znamenie. Už to boli poväčšine len jazvy, ale stále to bola pripomienka, stále to bolo to, čo to celé odštartovalo.

Opäť chytil nôž do svojej pravej ruky. Len ním prechádzal po znamení, nič viac. Potom si povzdychol, zaklonil hlavu dozadu, kým necítil studené dlaždice na temene hlavy a zhlboka sa nadýchol.

A až keď si myslel, že bol pripravený, tak zavrel oči a pritlačil. Cítil, ako mu nôž prešiel cez pokožku. Začal nožíkom posúvať. Štípalo to a bolelo zároveň.

Keď sa konečne po chvíli pozrel dolu na jeho ruku, tak chvíľu videl len čierno, potom bielo a nevedel zaostriť zrak. Po chvíľke videl síce rozmazane, ale aj tak videl veľa červenej farby na podlahe. Krv bola po celej jeho ľavej strane.

V ušiach mal ozvenu, hlava ho rozbolela, pred očami mal znova bielo a prestal so všetkými pohybmi rukou, ktoré robil. Cítil sa strašne malátne a potom cítil, ako mu padá hlava a videl už len tmu.

****

Hermiona sa nevrátila sama. Prišli s ňou aj Pansy, Blaise a Theo, ktorých pozvala, aby urobila Dracovi radosť a aby sa necítil sám. ,,Draco!" Zakričala do prázdna, keď otvorila dvere a vošla, pričom hneď za ňou vstúpili aj ostatní.

Bolo jej trochu zvláštne, keď nepočula odozvu a ani ho nikde nevidela, ale rozhodla sa vojsť do kuchyne, kde ho vždy našla keď prišla z ministerstva.

Nebol tam, ale na stole videla list. Hneď spoznala Dracove písmo a zvraštila obočie. Chytila ten kus papiera do ruky a začala čítať.

Drahá, Hermiona,

Musím ti povedať niečo, na čo som nikdy nenašiel slová. Nikdy som v tom nebol dobrý. Vyjadrovanie citov pomocou slov nebolo mojou prioritou. Teraz mám však pocit, že by som to mal urobiť. Chcel som ti povedať, čo všetko si pre mňa znamenala. Bola si svetom v tme, bola si jediná rozkvitnutá ruža na kríku plnom púčikov, bola si jediná žena, ktorú som mohol a chcel milovať. Po našom rozchode bolo veľmi ťažké sa z toho dostať...nakoniec som sa toho aj tak nezbavil. Miloval som ťa bez prestávky. Jediné, čo som si vyčítal bolo to, že som si nevšimol skôr, aká výnimočná si bola. Prosím prepáč mi to...všetko. Prepáč mi všetko, čo som urobil a úprimne dúfam, že mi odpustíš aj to, čo sa ešte len chystám urobiť. Prepáč mi to a pamätaj, že som ťa vždy miloval.

Draco...

Slzy ju pálili v očiach a prvé, čo jej padlo na myseľ bolo, že ju opustil. Potom si však uvedomila, že dvere boli po celý čas, keď tu nebola zamknuté a okná tiež pre istotu v jej neprítomnosti zabezpečila.

Vybehla z kuchyne rovno do izby, ktorú mu pridelila, ale nebol tam. Skúsila svoju izbu, ale ani tam nebol. Už chcela vojsť aj do kúpeľne, ale nevedela, čo tam robí a tak najprv zaklopala. ,,Draco?" Neodpovedal a inú miestnosť na preskúmanie už nemala. Vedela, že tam je.

Skúsila dvere otvoriť, ale boli zamknuté. To už jej prišlo divné a začala na dvere skúšať rôzne kúzla, ale žiadne nefungovalo. Potom do dverí kopala a búchala, pretože sa jej zmocnila panika.

Ostatní, ktorým asi prišlo divné to jej búchanie na dvere a opakované kričanie Dracovho mena prišli na chodbu a pýtali sa jej čo sa stalo. ,,Draco- tie dvere nejdú otvoriť a on- on neodpovedá!" Vysvetlila pomedzi vzlyky.

Pansy to prevzala do svojich rúk. ,,Otvor tie dvere, Draco! Prestaň hrať urazeného!" Ďalej nereagoval a keď si Hermiona všimla, že Pansy zmizla všetka farba z tváre a pravdepodobne spanikárila tiež, tak už jej nebolo všetko jedno.

,,Ustúpte, dámy!" Theo prišiel ku dverám a snažil sa ich vyraziť. Potom sa k nemu pridal aj Blaise, než sa im to podarilo.

Hermiona ihneď vbehla do miestnosti a skoro sa jej podlomili kolená, keď ho uvidela v kaluži krvi. Hneď k nemu pribehla rovnako, ako aj Pansy a Blaise s Theom zostali zarazene stáť u dverí, než k nemu prišli tiež.

,,Čo si to so sebou kurva urobil, Draco?!" Kričala Hermiona a chytila jeho tvár do dlaní. ,,Prečo si to urobil?!" Stále jej neodpovedal.

,,Možno ma raz zabije alkoholizmus, možno drogovanie, možno láska, ale stane sa to."