Chcem druhú šancu |Dramione| ✓

Srdce alebo rozum?

Hermiona sa ráno zobudila ako prvá. Chcela sa natiahnuť, ale potom si uvedomila, že sú okolo jej tela omotané nejaké silné paže. V tej chvíli si spomenula na všetko, čo sa včera stalo.

Otvorila oči a pohľad jej padol na jeho tvár. Vyzeral tak uvoľnene. Určite jeho tvár vyzerala lepšie, ako včera. Večer bol veľmi napätý, až do doby, kým ju pobozkal.

Pozrela sa o niečo nižšie, keď si všimla niečoho, čo si predtým nevšimla. Na krku, na zlatej retiazke mal prsteň z bieleho zlata zdobebý centrálnym okrúhlym diamantom v briliantovom výbruse, ktorý dopĺňalo množstvo drobnejších čírych briliantov. Veľmi dobre si ten prsteň pamätala. Bol to zásnubný prsteň, ktorým ju požiadal o ruku a ktorý mu v deň rozchodu vrátila.

Do očí sa jej nahrnuli slzy, keď si to všetko poskladala. Ublížila mu. Veľmi mu ublížila. Za celé tie roky ten prsteň nedal dolu. Vždy ho mal u seba.

Výčitky svedomia ju zasiahli ako britva. On ju nikdy neprestal milovať. Rovnako, ako ani ona jeho nikdy neprestala. Lenže nakoniec to potlačila natoľko, že sa opäť zaľúbila do Rona. Myslela si, že on je ten pravý a že môže zlepiť to, čo sa zlomilo u Draca. Pravda bola však taká, že city, ktoré k Dracovi cítila nikdy nevymizli a boli len potlačené oveľa menšou láskou k Ronovi. Nedalo sa to porovnávať.

A zatiaľ čo ona bola schopná znova milovať, aj keď nie tak veľmi, ako predtým, tak on už toho nebol schopný. Trápil sa len kvôli nej. Jediné, čo chcel bolo to, aby sa zbavil tejto záťaže. Ona ho tlačila ku dnu.

Chcem, aby si odišla, pretože takto- viem, že ťa stále milujem. Nemôžem- sa na teba pozerať- nemôžem s tým pocitom. Len prosím ma nechaj na pokoji!

On sa snažil zabudnúť a ona ho stále prenasledovala. Chcela mu pomôcť a namiesto toho ho ničila. Včera sa s ním vyspala! Nevedel jej odolať a ona to možno tým, čo sa včera stalo zhoršila!

Bez toho, aby ho zobudila sa mu vymanila z objatia, opustila posteľ, pozbierala svoje oblečenie a obliekla sa, kým vyšla z izby. Nechcela tam byť, až sa zobudí.

****

Prešlo niekoľko hodín, kým Draco konečne otvoril oči. Prvé, čo urobil bolo to, že zastonal. Mal opicu z alkoholu, ktorý z jeho organizmu nevyprchal ani po tej tak zvláštnej sprche.

Následne rýchlo otvoril oči a ešte rýchlejšie sa posadil na posteľ. Bojoval s nutkaním zvracať z toho rýchleho pohybu a chvíľu sa len snažil nevyzracať, než sa naozaj pozrel vedľa seba, kde nevidel Hermionu. Vzhľadom k tomu, že bol nahý si bol istý, že včerajšia noc sa vážne stala a nebol to len sen.

Začal uvažovať nad tým, či ho naozaj len nevyužila, ale nemohol sa na to sústrediť, keďže sa mu pred očami neustále objavovali obrázky zo včerajšej noci.

Nakoniec sa obliekol a vyšiel na chodbu. Tento domček bol maličký, ale útulný. Práve preto si pamätal cestu až do kuchyne, kde si chcel naliať pohár vody. Nebol zvyknutý. Zvyčajne mal hneď po ránu v ruke ďalšiu fľašu whisky, ale k tej teraz nemal prístup.

Keď prechádzal obývačkou, tak si všimol Hermiony. Sedela na pohovke a podľa všetkého plakala. Hlavu mala schovanú v dlaniach a vzlykala.

Prišiel k nej bližšie, postavil sa pred ňu a následne si k nej kľakol. Chytil jej ruky a stiahol jej ich z tváre na jej kolená, kde ich ešte stále držal v tých svojich.

Oči mala červené, ale snažila sa naňho usmiať. Pohľad to bol určite strašný. Nemohol sa na ňu takto pozerať.

,,Prečo plačeš?" Opýtal sa jej potichu. Jeho hlas sotva prevyšoval šepot.