Chcem druhú šancu |Dramione| ✓

Koniec

Hermiona sa snažila nemyslieť na sobotu, párty, ktorá vtedy bola a hlavne na Draca a jeho slová. V nedeľu sa z toho pekne doma vyplakala a v Pondelok sa začala na plno venovať práci, ktorá ju vážne ako jediná dokázala odpútať od myšlienok.

Dneska mala síce o niečo viacej práce, ale práve v tejto chvíli jej to dokonale vyhovovalo. Zatiaľ ju nikto nevyrušil, ale ani to jej netrvalo na dlho, pretože jej na dvere niekto zaklopal. Jediný, koho mohla jej asistentka pustiť k dverám bez toho, aby jej o tom dala vedieť, bol Ron.

Dovolila mu vstup. Akoby aj nemohla? Už onedlho to mal byť jej manžel. Stále to bolo také divné, ale Rona naozaj úprimne milovala. Áno, chýbalo tam to, čo cítila u jej vzťahu s Dracom, ale bola presvedčená, že to časom príde.

Ron mal na tvári malý úsmev a v ruke mal ako obvykle ružu. Hneď si spomenula na slová, ktoré jej povedala Pansy.

,,A navyše, Draco by ti dal kyticu ruží a ty to vieš."

Smutne sa usmiala, keď zašepkala tiché ahoj a prevzala si od neho tú krásnu červenú ružičku. Áno, inokedy by s tým bola nanajvýš spokojná, ale tá radosť, ktorú pociťovala predtým, keď jej priniesol jej obľúbenú kvetinu pominul, keď si uvedomila ten fakt, že porovnáva jej vzťah s Ronom s tým, ktorý mala s Dracom.

Zamrkala, aby zahnala slzy a objala ho, pretože nechcela, aby si toho všimol. Takto to aspoň vyzeralo, že jej chýbal. Určite jej aj chýbal, ale nebol to dôvod jej sĺz. Dôvod bol ten sprostý Draco Malfoy!

Vycítil to. ,,Čo sa stalo, Hermiona?" Opýtal sa jej potichu a ona len pokrútila hlavou.

,,Len som rada, že ťa opäť vidím." Vymyslela si rýchlo. Vedela, že by nemala, ale aj tak sa v Ronovom objatí necítila tak, ako v tom od Draca. Robila to znova! Dokázala každú maličkosť porovnať s Dracom!

****

O pár hodín neskôr bola zo všetkej tej roboty unavená. Áno, svoju prácu milovala a byť ministerkou bol jej sen, ale niekedy to bolo vážne náročné a to aj na ňu.

Oprela sa o stoličku a povzdychla si, keď videla na svojom stole ešte stále veľa dokumentov. Všetky, ktoré potrebovala na zajtra už mala vybavené, keďže na dneska už žiadne nepotrebovala, ale ona mala nutkanie urobiť to všetko, aj keď ju už začínala bolieť hlava.

Pozrela sa von z okna. Vonku bolo krásné slnečné počasie. Ešte keď bola na škole, tak mala také počasie rada, pretože mohla ísť s Harrym, Ronom a Ginny von, neskôr teda chodievala len s Dracom. Spomínala si na ich prvé stretnutie pod stromom. Práve ten strom ich spájal celé tie dva roky, keď boli na škole. Áno, boli spolu tri roky, ale z toho jeden boli od seba strašne dlho kvôli vojne.

Slnko už pomaly zapadalo. Vonku fúkal vietor, ale nevadilo jej to. Končila jeseň a začínala zima. Potrebovala už na chvíľu vypadnúť zo spoločenskej miestnosti, kde sa Ron neustále venoval Brownovej a Harry pre zmenu čítal knihu, pričom stále hovoril o tom, že Draco Malfoy je nový smrtožrút. Nemala ho rada, priam ho nenávidela, ale neverila, že by to vážne urobil. Aj keď musela priznať, že v poslednej dobe bol vážne dosť mimo a iný...

Len čo o ňom rozmýšľala, tak ho uvidela, ako sedí na kameni pri čiernom jazere. V ruke držal prútik, ktorým sa vo vzduchu hral s listami, ktoré popadali zo stromu, pod ktorým sedel. Neverila, že si to vážne priznala, ale bolo to krásne, zatiaľ čo on vyzeral zlomene.

Šla k nemu. Čím bližšie bola, tým viac sa na neho zameriavala. Už nie na lístie, ale na neho. Sedel tam so sklonenou hlavou. Lakte mal položené na svojich kolenách a v jednej ruke lenivo držal prútik, aby mohol pokračovať v kúzlu, ktoré predvádzal.

Až keď sa postavila pri neho a on zdvihol pohľad, aby na ňu videl, tak mala možnosť vidieť Draca, ako Draca. Takého, akého ho doteraz nikdy nevidela. Mal obrovské kruhy pod očami, akokeby už nejakú dobu nespal. Črty jeho tváre boli tiež iné. Celá jeho tvár, okrem jeho očí teraz ukazovala, že Draco Malfoy mal osobnosť, charakter a celkovo v sebe mal niečo, čo nevidelo veľa ľudí, čož bolo možno spôsobené aj tým, že nechcel, aby to niekto videl.

,,Vypadni odtiaľto, Grangerová!" Prehovoril a znovu sa pozrel do zeme. Všimla si, že zrušil aj to jeho krásne kúzlo. Vedela, že to nemyslel vážne. Jeho hlas bol tichý, keď ju o to žiadal. Chcel mať spoločnosť, ale nikdy by jej to nepriznal.

Ignorovala jeho prosbu a sadla si na kameň vedľa neho. Nemal žiadnu reakciu, len pozeral do zeme. V poslednej dobe bol veľmi tichý. Samozrejme, že sa s ňou párkrát pochytil, ale inak bol dobrý ako baránok. Nechápala, prečo si o ňom Harry myslí, že je smrtožrút.

Opäť mala v očiach slzy, keď na to myslela. Nič moc sa tam vtedy neodohralo, keďže sa ho len Hermiona opýtala na to kúzlo a on s ňou začal hovoriť o tom, že tie kúzla pozná, pretože pochádza z rodiny Malfoyovcov, ktorí poznajú aj kúzla, o ktorých nikdy nepočula a že je v čarovaní oveľa lepší, než ona. Odvtedy bol ten strom nejaký ich symbol. Stretávali sa tam vážne často.

Keďže vedela, že sa už k práci dneska nevráti, pretože jej myšlienky stále obsahovali len Draca, tak sa postavila, zobrala si svoju kabelku a odišla domov.

Vedela, že Ron tam je tiež a že jej to možno bude znova pripomínať toho blonďaka, ale dúfala, že si ľahne a proste pôjde spať, aby myšlienky vypla.

Vyšla pred ministerstvo, odkiaľ sa premiestnila pri svoj malý dom, v ktorom bývala aj s Ronom, ale bolo to skôr, akokeby tam bývala sama, pretože Ron musel často odchádzať do zahraničia.

Odhodila kabelku na kreslo, dala si dolu svoje topánky na podpätku a zamierila do spálne. Keď videla čo sa tam práve odohráva, tak zostala zarazená stáť vo dverách.

Ron si jej všimol prvý. ,,Hermiona! Ja ti to vysvetlím!" Oči sa jej opätovne zaliali slzami. Nechcela to počuť. Nechcela vedieť podrobnosti.

,,Vypadni!" Ukázala na dvere, ktorými pred chvíľou vošla. ,,Nechcem ťa už v živote vidieť, ty zasrané prasa! Vypadni!" Kričala na neho.

,,Není to tak, ako to vyzerá."

,,Proste vypadni!" Zakričala z plného hrdla. Ron sa na ňu ešte raz pozrel, než pozbieral svoje oblečenie, obliekol sa a vážne odišiel. ,,Ty tiež!" Zakričala na brunetku.

Zopakovala to isté, čo predtým Ron, ale než odišla sa ešte otočila na Hermionu. ,,Aspoň to nehovorte môjmu šéfovi. Nechcem prísť o prácu."

Hermiona sa zamračila. ,,Postarám sa o to, aby ťa vyhodil, Miriam. Teraz odíď!" Až keď už bola sama, tak dala voľný priechod svojim slzám. Prečo musí mať práve ona takú smolu na lásku?!