Chcem druhú šancu |Dramione| ✓

Starí priatelia

Draco sa v nasledujúcom týždni uzavrel do seba. S nikým nehovoril. Keď za ním prišla Pansy, tak ju vyhnal. Na svojich zamestnancov a aj na Daphne len vrčal. Keď sa napríklad taká Daphne chcela od témy práca dostať do témy osobnej, tak jej hodil na plecia nejakú prácu a taktiež ju vyhnal z kancelárie.

,,Gratulujem, teraz viem, aký je to pocit."

Dal tak Weasleymu najavo, že vyhral. Že už nevládze. Touto vetou mu dokázal, že sa mu plán darí. Postupne ho pripravoval o všetko, čo vo svojom živote mal. Vzdával sa. Nemal chuť a ani silu na to, aby bojoval ďalej.

,,Gratulujem, teraz viem, aký je to pocit."

Teraz vedel, aký to bol pocit. Keď Hermiona uprednostnila iného muža pred ním. Keď si vybrala iného. Aj po tom, čo jej povedal. Po tom, čo spolu zažili...aj tak bola schopná vybrať si Weasleyho.

Vyhral to na plnej čiare. Vzal mu Hermionu, úctu, seba kontrolu a o chvíľu mu zoberie aj firmu.

Oprel sa o stoličku v svojej kancelárii, zaklonil hlavu a zavrel oči. Do Hermiony sa zamilovával pomaly. Nevedel čo sú tie pocity zač. Nikdy to necítil. Vedel však, že to bolo správne. Po dvoch rokoch ju požiadal o ruku. Samozrejme, že bol v strese, ale v tej dobe si myslel, že robí správnu vec. Doteraz neľutuje, ale potom prišiel problém, ktorý ich rozdelil. Jeho závislosť...

Vytiahol si prívesok, ktorý vážne nosil na svojom krku pod košeľou a na ktorom mal zásnubný prsteň, ktorý mu vrátila pri ich rozchode. Nikdy ho nedal dolu. Vždy ho nosil so sebou. Celé tie roky ho nosil na krku.

Kráčala k nemu s úsmevom na perách. Dohodol si s ňou stretnutie pod tým istým stromom, v ten istý deň a v ten istý čas, kde sa aj prvýkrát viac zblížili.

Pristúpila rovno k nemu. Postavila sa na špičky, pretože ho chcela pobozkať, ale on ju zastavil. Bola prekvapená. ,,Vieš čo je dnes za deň?" Spýtal sa jej.

Nemusela dlho rozmýšľať. ,,Dneska máme výročie. Presne dva roky." Usmiala sa naňho a on jej úsmev opätoval. ,,Prečo si sa mi celý deň vyhýbal a potom dohodol stretnutie?"

Chytil ju za ruku. Bol pod náporom veľkého stresu. ,,Dneska máme výročie. Presne v tento deň, o tomto čase a na tomto mieste...tu to všetko začalo."

,,Vlastne áno," uvedomila si. ,,Ale ešte stále si neodpovedal na otázku. Prečo si sa mi vyhýbal? Myslela som, že by sme mohli deň stráviť spolu."

,,A my aj strávime. A dúfam, že ešte veľa ďalších dní prežijeme spolu." Vytiahol z vrecka krabičku a kľakol si na jedno koleno. ,,Vojna skončila a nič nám nebráni v tom, aby sme boli spolu. Chcem byť s tebou až do konca života. Vezmeš si ma?"

Rozplakala sa. Boli to slzy šťastia, ale Draco sa začínal báť, že ho odmietne, pretože dlho neodpovedala. Po chvíli sa mu ale hodila okolo krku, až stratil rovnováhu a spadol do trávy a ona na neho. Stáva sa toto bežne pri žiadosti o ruku, aby mali toto šťastie len oni dvaja?

,,Áno, Draco! Vezmem si ťa!" Vášnivo ho pobozkala. Nevedel, ako dlho tam takto ležali v tráve a bozkávali sa, ale jedno vedel. Takto ženy sa nechcel vzdať.

A teraz o ňu prišiel. Pobozkal ten prsteň, keď niekto opäť zaklopal na jeho dvere. Schoval retiazku zase na svoje miesto a vyzval toho, kto ho chcel vidieť, aby vstúpil.

Zostal prekvapený, keď vo dverách stáli Blaise a Theo. Čo od neho chceli? Práve ich tu čakal najmenej. Ani nevedel, či si niekedy urobili cestu do jeho firmy, nieto ešte za ním.

,,Celé sme to tu prebehli! Musím povedať, že to tu riadiš vážne dobre! Napríklad to oddelenie, kde sú všetky tie chemické vecičky, z ktorých robíte tie svoje zázračné elixíry! Musím povedať-

,,Len tak ste sa prechádzali mojou firmou? Pomýlili ste si trasu, alebo čo? Kto vám k tomu dal povolenie?!" Prerušil Blaisovo rozprávanie.

,,Daphne nás previedla," vysvetlil Theov a Draco sa zamračil. ,,Prehovoril ju Blaise, takže jej to nemaj za zlé. Ona za nič nemôže." Povedal akokeby mu čítal myšlienky.

,,Kvôli tomu tu každopádne nie sme," Draco sa mračil čím ďalej tým viac, pretože nechcel, aby mu títo dvaja chodili len tak do kancelárie a ešte si prezerali jeho firmu. ,,Sme si plne vedomí, že sme sa ti nikdy osobne neospravedlnili za to, že sme to vtedy Hermione povedali."

Už chcel niečo povedať, ale Theo ho predbehol. ,,Nechceli sme ti zle a už vôbec sme nechceli, aby ste sa rozišli. Urobili sme to preto, že sme si mysleli, že Hermiona ťa nejako prehovorí, aby si s tým prestal. Nepáčilo sa nám, že si bral drogy."

,,Ten rozchod bol hlavne kvôli vám. Čo ste čakali? Že nad tým mávnem rukou a budeme naďalej priateľmi, pričom budeme predstierať, že sa nič nestalo?"

,,Nie, ale robili sme to pre tvoje dobro." Blaise sklonil pohľad. ,,Prijimaš naše ospravedlnenie?"

Iba sa na nich pozeral neschopný slova. No to bolo jasné, že mu chýbali. Boli priateľmi už od detstva, ale malo to to ale. Nemohol im proste odpustiť túto zradu. Keby jej to vtedy nepovedali, tak ešte teraz by boli možno spolu. Je možné, že by prestal s drogami, keby mal Hermionu. Ale keď ju nemal, tak to bral ďalej a čím dlhšie to užíval, tým viac to potreboval. Teraz by už nebol schopný prestať, ale v tej dobe, keby to ešte nevedela, tak by sa možno ani nikdy nedozvedela, že vôbec niečo také robil. Možno by stichol prestať skôr, než by sa to dozvedela.

,,Chceme byť naďalej tvojimi priateľmi. Poznáme ťa tak, ako ťa možno nikto iný nepozná. Vieme o tebe veci, ktoré možno ani nikto iný nevie." Pokračoval Theodor. ,,Napríklad vieme, že si nečítal denného prologa."

,,Nikdy ho nečítam." Potvrdil.

,,Takže nevieš čo sa dialo na ministerstve po tom, čo si odišiel?" Spýtal sa ho Blaise a on záporne pokýval hlavou.

,,Hermiona si Weasleyho zavolala, aby ťa mohla brániť. Kričala na neho tak, že to počulo celé ministerstvo. Nemusíš sa však báť, hovorila v skratkách, takže nikto nevie nič, čo by vedieť nemal."

,,Bránila?" Vydýchol po chvíli ticha. Ona ho zastávala? Prečo by to robila?

,,Kričala na neho, že ti má dať pokoj. Potom hovorila, že sa nemá snažiť zhodiť ťa a že nemá posielať žiadne žiadosti o odobratie tvojej firmy, načo on povedal, že o žiadnej žiadosti nevie."

Bola schopná s ním znova hovoriť po tom, ako ju podviedol len kvôli nemu? Aby mu zachránila jeho firmu? Je to, čo mu práve Blaise a Theo povedali pravda?

,,Urob to, Draco," prehovoril znova Theo a usmial sa. ,,Choď za ňou."

Bol im momentálne taký vďačný za to, že mu otvorili oči. Chýbala mu aj ich podpora. Mal im to prepáčiť? Ešte v tom nemal úplne jasno. ,,To vaše ospravedlnenie budem brať na vedomie." Povedal a postavil sa. Tak, ako už toľkokrát predtým si chcel urobiť cestu na ministerstvo.

Teraz ignoroval všetky pohľady. Odhodlane kráčal k nej do kancelárie a potom sa zastavil až u Diany, ktorá sa na neho ako vždy usmiala.

Chcel okolo nej prejsť, ale nezdalo sa mu, že ho ani nezastavila. ,,Ty ma len tak púšťaš?" Dovolil si tykať jej.

,,Áno, Pani ministerka vás očakáva už pár dní." Pozrel sa na jej dvere.  Čakala ho? Pár dní?

Vošiel do jej kancelárie a skoro do nej vrazil. Nečakal, že sa tiež chystá otvoriť dvere. Hneď trochu ustúpila a sklonila pohľad. ,,Chcela som ísť za tebou." Povedala potichu.

,,Predbehol som ťa." Zdvihla pohľad. ,,Ak to teraz niekto pokazí, tak ho osobne zabijem." Dlhými krokmi sa k nej priblížil a skôr, než stihla zareagovať chytil jej tvár do dlaní a pobozkal ju. Bol to taký známy a zároveň neznámy pocit cítiť jej pery znova na tých svojich!

Podlomili sa jej kolená a zakolísala sa, ale stihla sa opäť zachytiť o stôl za ňou. Keďže ju Draco nestihol zachytiť, tak ju k tomu stolu skôr pritlačil svojim telom. Ani jednému z nich to nevadilo.

Toto bolo to, čo obaja už dlho potrebovali. Niečo, po čom už tak dlho túžili. Mohli si spôsob túto krátku chvíľu užiť naplno, nie?