Chcem druhú šancu |Dramione| ✓

Epilóg

Draco Lucius Malfoy

1980- 2005

Hermiona sa snažila neplakať. Stála tu už veľakrát, ale vždy ju to zasiahlo. Vlna smútku, nikdy nikoho neprešla. Ani Hermionu, ani jeho priateľov a už vôbec nie jeho rodičov. Narcissa sa z toho nachvíľu zbláznila, než sa upokojila. Už to ale nebola tá istá Narcissa Malfoyová. Lucius trpel potichu, ale ani jemu to nebolo jedno. Zranilo ich to všetkých.

Bolo tomu už päť rokov. Päť dlhých rokov, odkedy sa to stalo. Zmenilo sa veľa vecí, ale len jedna bola podstatná. Niečo, vďaka čomu sa všetci Dracovi blízki znova postavili na nohy.

Niekto ju potiahol dolu a Hermiona sa usmiala, keď si kľakla. ,,Chceš dať ockovi kvetinku?" Opýtala sa keď uvidela, že sa jej dcérka pozerá na modrú ružičku v jej ruke.

Pokrútil hlavou. ,,Priniesol som ti-

Ani to nedopovedal. ,,Ruže!" Dokončila za neho, keď vytiahol spoza chrbáta kyticu červených ruží.

,,Tvoje obľúbené kvety." Dokončil akokeby nebol vôbec prerušený a podal jej ich. Usmiala sa, keď si k nim pričuchla a opäť sa rozplakala, čož si všimol. ,,Nepáčia sa ti? Ak nie, tak ti vybavím lepšie."

,,Sú krásne, len červené ruže mi vždy dával Ron, keď-

Tentoraz bola prerušená ona. ,,Nemusia byť červené." Vytiahol prútik a kúzlom ich zmenil na modré. Krásna kráľovská modrá. Vždy sa jej páčilo, že niekto taký okúzľujúci, dokáže robiť aj magické a krásne kúzla. Fascinoval ju tým, ako dokázal z každého kúzla urobiť ešte krajšie kúzlo.

Malá blondínka začala hneď prikyvovať. Hermione jej dala ružu do jej malinkej ručičky. Opäť bojovala s tým, aby neplakala.

Pozerala sa, ako jej dcérka hodila modrú ružu na hrob svojho otca a už to nedokázala vydržať. ,,Určite by ťa miloval, Cassi." Usmiala sa na ňu a pobozkala ju na tvár, pričom po jej vlastnej stekali slzy.

Áno, pomenovala ich dcéru podľa súhvezdia. Konkrétne Cassiopeia. Vedela, že aj Draco bol pomenovaný podľa súhvezdia draka a že to bolo v ich rodine úplne normálne.

Noc, keď sa vyspala s Dracom najprv brala ako chybu. Ale ona bola chyba to, že to tak brala. V deň, keď sa vrátila domov a našla Draca mŕtveho v kúpeľni bol deň, kedy si potvrdila, že je tehotná. Nemala v pláne mu to hovoriť, ale možno, keby prišla o niečo skôr a vedela by o čo sa snažil, tak by mu to povedala.

Bolo jej to strašne ľúto. Tajila to. Nechcela prichádzať s dobrými novinkami, keď len nedávno zomrel Draco. Potom si však uvedomila, že to tajiť nemôže a oznámila to aj ostatným.

Draco síce odišiel, ale niečo tu zanechal. Cissi jej ho často pripomínala, ale zároveň sa z toho tešila. Chránila ju ako oko v hlave.

Z postu ministerky odstúpila len preto, aby sa mohla venovať firme, ktorá jej tu tiež po ňom zostala. Najprv sa zaúčala. Najčastejšie od Justina, ktorý vedel o vedení firmy, o kúzlach a o elixíroch strašne veľa. Teraz už firmu riadi bez problémov a snaží sa ju udržať len preto, lebo to bol Dracov zámer. Dostať firmu na najvyšší stupienok rôznych iných firiem. Bola k tomu už velmi blízko. Vzdala sa svojho sna, pretože chcela dokončiť ten jeho.

,,Život je krátky a čas ubieha strašne rýchlo.  Možno ma raz zabije alkoholizmus, možno drogovanie, možno láska, ale stane sa to."

,,Robím chyby, ale to, že som sa pred rokmi zamiloval práve do teba chyba nebola."

Aj napriek slzám sa usmiala. Ani ona nepovažovala to, že sa doňho zamilovala za chybu. Mala s ním dieťa, ktorého sa síce nedožil, ale milovala ho rovnako, ako milovala aj jeho.

Koniec