Chcem druhú šancu |Dramione| ✓

Krvavé peklo 1/3

Ministerstvo sa mu zdalo oveľa väčšie a oveľa viacej preplnené. Bolo tu strašne veľa ľudí a on medzi nimi prechádzal so sklonenou hlavou. Nechcel sa na nich pozerať. Nechcel vidieť ich pohľady.

Áno, práve šiel na súdne konanie, z ktorého nemal vôbec dobrý pocit. Vedel, že to pre neho neskončí dobre.

Nevnímal cestu a práve preto do niekoho narazil. Dotyčnému vypadli nejaké papiere a keď si kľakla, aby si ich mohla pozbierať, tak zistil, že je to Hermiona.

Inštinktívne sa zohol tiež, aby jej pomohol. Keď zdvihla pohľad a uvidela ho, tak sa usmiala. To si on ale nevšimol, pretože sa pozeral na zem a zbieral papiere, ktoré jej vypadli z rúk.

Obaja sa postavili a on jej podal posledných pár dokumentov, ktoré mal v ruke. Chcel už pokračovať v ceste na oddelenie záhad, z ktorého sa po schodoch vedel dostať na desiate podlažie, kde sa konalo súdne konanie, ale Hermiona k nemu prehovorila. ,,Dosť možno ťa pred vstupom otestujú, či si nepil." Povedala to potichu, aby to nikto iný počul.

Výrazne zbledol, keď mu to povedala. Nevedel, že sa niečomu takému bude musieť podrobiť a tak si hneď z rána dal asi dva poháre whisky a k tomu vypil ešte niečo aj rovno z fľaše.

Všimla si jeho výrazu. ,,Aj som si to myslela," zamumlala a nenápadne mu podávala nejakú malú ampulku do ruky. ,,Keď pôjdeš po schodoch, tak by tam nemal nikto byť. Len si to daj. Ver mi." Prebral si to od nej a rovnako nenápadne, ako mu to podala, si to aj strčil do vrecka.

Bol jej neskutočne vďačný. Keby mohol, tak by ju opäť pobozkal, ale bol tu všetkým na očiach. Ako skončil ich posledný bozk v jej kancelárií? Mohol by ju bozkávať aj do večera, keby sa neodtiahla. Začala mu hovoriť niečo o súde, ale on to poriadne nevnímal.

,,Som na tvojej strane. Všetko, čo budem môcť, pretočím, vyvrátim, alebo proste sa postarám o to, aby sa niečo otočilo aj na tvoju stranu." Zašepkala mu ešte než odišla. Nestihol jej ani poďakovať.

Na chvíľu sa obzrel a presne tak, ako aj očakával boli všetky zvedavé oči na ňom. Pokrútil nad tým hlavou a nastúpil do výťahu, ktorý ho doviedol až na oddelenie záhad.

Bolo to tmavé poschodie, na ktorom nebolo vôbec nič, vôbec nikto, iba schody, ktoré viedli tam, kam sa dnes chystal ísť. Už tam raz bol. Vtedy ho ešte súdil Kingsley. Súdil sa za smrtožrútvo. Hrozil mu Azkaban, ale v momente, kedy sa za neho prihovorilo celé zlaté trio, tak z toho vyšiel rovnako, ako aj jeho rodičia. Vtedy Hermionu videl naposledy. Bol si istý, že Weasley určite nevypovedal za jeho nevinnosť z vlastnej vôle. Hermiona ho musela prehovoriť. Jediné, na čo sa na tom súde sústredil, bola ona a on vedel, že teraz to nebude inak.

Urobil presne to, čo mu povedala, že má urobiť. Predtým, než zišiel schody, tak si nalial ampulku do úst. Nemal dôvod jej neveriť. Elixír, ktorý bol vo vnútri mal rovnakú príchuť, ako každý iný elixír. Tá chuť bola hrozná. Okrem toho však necítil žiadne zmeny a dúfal, že to pomohlo.

Pred vchodom ho vážne niekto zastavil. Vytiahol prútik a namieril ho naňho. Draco bol veľmi inteligentný čarodej a preto vedel, že naňho len hodil kúzlo, ktoré mu malo určiť diagnostiku. V jeho prípade, či není opitý.

Test očividne vôbec nič nepreukázal a pustil ho dnu. Draco sa ešte zhlboka nadýchol, než vošiel. Boli tam všetci, okrem Hermiony. Prví, ktorých uvidel, boli Astoria, Miriam a Weasley. Nesmel však chýbať ani Potter, ktorý bol na sedadlách pre tých, ktorí mali vypovedať, alebo Blaise, Theo, Daphne, či Pansy.

Hlavná námestníčka, ktorá bola zároveň Hermionina asistentka Diana, ho vyzvala k tomu, aby sa posadil na stoličku uprostred miestnosti.

Hodnú chvíľu sa na to miesto len pozeral. Už predtým, keď si tam sadol, tak ho pohltil ešte väčší stres. Všetko akokeby sa vrátilo v podobe starej spomienky, len s inými ľuďmi, v inom roku a z iného dôvodu.

Pomaly sa vydal k stoličke a sadol si. Snažil sa dýchať, ale nešlo to. Každý nádych sa mu zasekol v hrdle a on sa nemohol vydýchnuť.

Dvere sa opäť otvorili a vošla ministerka mágie. Draco ju po celý čas sprevádzal pohľadom, ale ona sa naňho ani nepozrela. Čo to predtým v tej jej kancelárií hovorila, keď nepočúval?

,,Viem, že novinári sú oboznámení s našou minulosťou. Ak vyhráš, tak si budú myslieť, že som to tak urobila naschvál. Musím sa k tebe počas súdu správať tak, ako ku komukoľvek inému."

Nevedel...

Až teraz si uvedomil, že Hermiona má nad ním v tejto chvíli väčšiu moc, než on sám nad sebou. Mala tú moc celý jeho život, ale teraz rozhodovala o jeho osudu. Či z neho bude naďalej chudák, ktorý sa váľa doma, opíja sa a droguje, alebo z neho bude človek, ktorý by vedel ako tak fungovať sám so sebou.

Podľa svojich skúseností vedel, že najprv by ich mala Hermiona oboznámiť so situáciou. Potom by mali predstúpiť tí, čo to nahlásili a predložiť dôkazy. Ďalej nasledujú výpovede a nakoniec hlasovanie o jeho rozsudku.

Hermiona, alebo ministerka, nevedel ako ju má teraz nazývať, poklepala kladivom a tým si získala pozornosť všetkých, vrátane Draca.

,,Dneska sme sa tu zišli, aby sme súdili Draca Luciusa Malfoya za branie omamných látok na verejnosti." Začala a pozrela sa naňho. ,,Máte právo prehovoriť vtedy, ak vám to bude povolené." Toto povedala jeho smerom. Presne vedela, že nebude ticho a preto mu nezabudla venovať zlý pohľad.

Súd sa oficiálne začal. Teraz to bolo len o náhode. Musel by sa stať zázrak, aby to vyhral. Vôbec neveril v túto variantu. Už teraz vedel, že pre neho to končí už v teraz.

Tam, kde niečo končí, niečo nové začína...

Rovnako, ako tam, kde niečo začína, aj niečo končí.

Všetko raz musí skončiť.

Začal sa súd a on skončil.

Čakalo ho veľa dlhých dní, ktoré strávi pri whisky. Ako dlho vydrží? Týždeň? Mesiac? Polroka?

Tam zase začne on ako troska a skončí ako niekto, kto bude chcieť spáchať samovraždu.

A keď spácha samovraždu, tak skončí jeho život.

Tam, kde niečo končí, niečo nové začína. Tam, kde niečo začína, niečo zase končí."

Krvavé peklo...