Nonsense!

#12

POV. YOONGI

,,Prepač mi to, Jimin." Poznamenal som trošku hlasnejšie aby ma cez hlasnú hudbu, ktorá bola hlasnešia ako si pamätám, bolo počuť. Je možné, že som to iba nevnímal kôli situácii, ktorá sa so mnou a Jiminom diala. On na mňa zodvihol tvár z ktoréj som nedokázal vydedukovať nič, nakoľko v miestnosti bola tma. ,,Prepáč?! Ku čomu mi tvoje prepáč pomôže, kurva!" Vyvalil som na neho oči z toľkého šoku, čo vo mne jeho tón hlasu vyvolal. Do teraz bol úplne pokojný. Jeho nálada sa zmenila z nuly na sto. ,,Je mi to ľúto! Vedel som, že to je nesprávne, ale nevedel som tomu nejako zabrániť v momente keď si mi priznal svoje city!" Snažil som sa obhájiť i keď som vedel, že je to veľmi zlá výhovorka. ,,Bývalé city!" Vykríkol na mňa z plných pľúc a prekrižil si ruky na prsiach. Povzdychol som si nad jeho slovami. Nedokázal som si ani vysvetliť ako moc ma bolí jeho stráta. Mám sucho v hrdle, bolesť žalúdka, hnev, strach a neviem čo všetko sa mi momentalne deje s mojím teľom. Najhoršie na tom je to, že do kým som ho nestretol na tom nahrávaní, bol mi docela ukradnutý. ,,Bože môj! Nieje to tvoja chyba...i keď z malej časti áno, ale za podvod Jina môžem iba ja sám." Vložil si ruky do vlasou a začal sa pohybovať po miestnosti, sem a tam. Nevedel som, čo by som v tejto situácii mal urobiť. Niesom si istý, ako by zareagoval, kebyže ho objímem na útechu. ,,Som taký idiot." Jimin sa zložil na zem s prvými vzlikmi. Zhlboka som sa nadýchol a podišiel som ku nemu. ,,Neplač Jiminie, ja to Jinovi nepoviem. Čiže je na tebe, či mu to budeš chcieť povedať, alebo to bude naše malé tajomstvo." Pohladkal som ho po chrbte. ,,Som si istý, že pre teba tento incident nič neznamenal. Nebudeš na to ani myslieť, nakoľko na to rýchlo zabudneš." On na mňa zodvihol svoj pohľad. ,,To nevadí, nemusíš sa cítiť zle. Možem si za to sám. City ku tebe som si uvedomil veľmi neskoro, i keď som prechovával city ku tebe aj pred tým." Zahladel som sa na dvere od miestnosti, ktoré boli oproti mne. ,,Bol si pre mňa výnimočný hneď po našom prvom sexe na téj úplne prvéj Hoseokovéj párty. Kde si bol po prvý krát, čo mi ťa hodil ako kus hadru. Haha, i keď si to nepamätáš, ale ešte som nezažil sex kde by som bol prekvapený z takého dlhého výstreku chalana, znechutený z toho ako si sa ozvracial alebo aby sme zvládli niekoľko kôl po sebe, bez prestávky. Ale..." Zahryzol som si do pery. Neuvedomil som si ako moc som sa rozkecal vrámci svojích citóv.

,,Pokračuj..."

Zahladel som sa do jeho oči. ,,Povedz mi všetko, prosím." S menším povzdychom som pokračoval. ,,Ja neviem, niečim si ma zaujal a ja som to nedokázal pochopiť. Nedokázal som prejaviť svoje city, pretože som nevedel, čo su zač a hlavne, čo to presne ku tebe cítim. Za celú tu dobu čo sme sa bavili, som nespal s nikým iným ako s tebou. A to sme mali sex...ehm, možno tak dva-tri krát." Mykol som plecami a pokračoval. ,,Ale celé som to posral, bál som sa prejaviť moje city a to mi ťa stratilo. Som šťastný, že si šťastný s Jinom a je mi lúto, že sa stalo niečo takéto. Mohol som počúvať svoju hrdosť a uvedomiť si, že si zadaný a nieje to správne." Oblizol som si pery. ,,I ked' moja hrdosť mi toho teda moc nepovedal." Rozmýšľal som ako mu mám všetko porozprávať. Nemám už, čo stratiť. Priznať mu celú pravdu, bude správne. Nakoľko si to zaslúži. ,,Keď ste zmizli, nevedeli sme kde ste alebo, či sa vám niečo nestalo. Ale v momente ako sme si všimli, že svami zmizli aj vaše veci. Dali sme si dve a dve dokopy. Nedokázal som vtedy ten fakt prijať, že som ťa stratil a to iba kôli mojej blbosti. Namjoon s Jungkookom sa nervovo zrútili a ja som nevedel, čo mám v tú chvíľku robiť. Nebol som na tom o nič lepšie ako oni dvaja." Sklonil som hlavu do svojho lona a snažil sa nemyslieť na tie pocity, ktoré som vtedy zažíval.

,,Namjoon, musel velmi milovať Jina." Poznamenal Jimin pri mojom uchu. ,,Aj stále miluje." Pri mojích slovách som pocítil ako sa Jimin celý napol, ale nič nepovedal. ,,Namjoon, Taehyung, Jungkook a ja sme išli na letisko a cez dvanásť hodín sme sedeli pri odletoch do Kórei. Jungkook, to nervovo nezvládol a zmizol rovnako ako aj vy. Ale to ma v tú dobu netrápilo. Nemal som ho rád." Mierne som sa zasmial nad mojím starým ja. Predstava toho, že Jungkook bol členom našej partie a ja som nevedel poriadne jeho meno je zahanbujúca. ,,Taehyung, mi povedal, že si plakal. Je to pravda?" Bez toho aby som sa na neho pozrel s červenou až za ušami, som prikývol.  ,,Možno, kebyže ťa poradne, vtedy vypoču..."
,,Nie Jimin, nebolo čo vypočúvať. Dojebal som to. Nemal som sa ako obhájiť a ty si nemal najmenší dôvod mi dať druhú šancu." Skočil som Jiminovi do reči a snažil sa aspoň trošku ukľudniť moje srdce tým, že som začal zhlboka dýchať. Priznávať pravdu, takto nahlas je ťažké. ,,Je ešte niečo?" Prikývol som a odhodlával sa ku priznaniu. ,,Vieš, sú dve veci, ktoré by som ti chcel povedať." On prikývol so slovami 'do toho'
,,Niekedy keď som si honil penis, predstavil som si teba." Poznamenal som tichším hlasom, ale nie na toľko aby ma nebolo počuť. On sa nad tým zasmial. ,,Čo ti je vtipne? Ja to myslím vážne." Prekrižil som si ruky na prsiach a hral som urazeného. Ale pravda bola taká, že som sa cítil trápne. ,,Čakal som, že mi povieš nejakú srdce vrúcu vec a nie, že si si nado mnou honil penis." Ja som sa poškriabal na zátylku. ,,No, naposledy to bolo včera a prvýkrát po tom, čo sme spolu nahrávali pieseň." On sa začal smiať z plného hrdla. Ako bez duše so slzami v očiach. ,,Trošku úcty ku mne!" Zamračil som sa na neho a sledoval ho ako sa smeje na zemi ako malé dieťa. Bolo to neskutočne zlaté a aj mne ušiel úsmev na tvári. ,,Hej, už stačí!" Zakričal som na neho a on sa s rukami držiace sa brucho posadil naspäť vedla mňa. ,,Dobre dobre, ale musíš uznať, že je to vtipné!" Pretočil som očami a ďalej ho sledoval ako sa snaží prestať smiať. ,,A tá druhá vec?" On sa prestal úplne smiať a pozrel sa na mňa. ,,To nebude asi moc zábavná vec pre teba." On prikývol a ja som pokračoval. ,,S Namjoonom sme si dali dohodu, že vás dostaneme späť." On odo mňa odvrátil pohlad a ja som začínal uvažovať, že to možno nebola najlepšia vec, akú som mu mohol povedať. ,,Ale možem ťa uistiť, že ja sa o to pokúšať nebudem a možem sa porozprávať s Namjoonom aby vás nechal tak." On s miernym 'ďakujem' prikývol.