Nonsense!

#27

POV.JIMIN

"Neverím, že je ta pieseň vonku!"

"Ani ja. Ale som rád. Má to super ohlási! Verím, že vybuchneš do sveta Namjoon."

"Verím tomu. Som ti naozaj vďačný!"

"Ja som hlavne rád, že si súhlasil. Aj keď si nemal moc na výber."

"Haha. To máš pravdu. Ale aj tak. Som ti vďačný aj za Jina. Je až neuveriteľne, ako si vyrástol a dospel."

"Haha. Ja som bol vždy, dospelý!"

"Haha, jasne. Dúfam, že ti je už lepšie. Pokiaľ by si sa znovu cítil zle, či bol smutný, kľudné príď a môžeme sa znovu objímať. "

"Ďakujem, ale som v poriadku... "

" Ako povieš.Musím končiť. Ideme s Jinom, riešiť miesto na svadbu. Kebyže chceš ešte niekedy nejaký feat. Som Open up."

S úsmevom som vypol hovor, odložil telefón na svoj pult a pozrel sa na zošiť, ktorý leží predo mnou. Z chaty sme sa vrátili pred dvomi dňami a kvôli tomu, že sme výlet ukončili o štyri dni skôr, mám čas na seba a môžem sa trošku povenovať hudbe, než pôjdem do Ameriky. Napadol mi dobrý nápad na jeden text, ale nie som si istý, či budem mať kuráž na to ju nahrať. Na Yoongiho, som dostal veľkú zlosť a cestou domov, som si to vybil na texte. Ale keď to teraz, čítam spätne, nemám z toho dobrý pocit a príde mi to ako rana pod pás. Povzdychol som si a prešiel si rukami cez oči. Písanie textov, je sakramentsky ťažké. Yoongimu, to išlo od ruky a za jednu hodinu, vedel zbúchať text. Lenže ja na to talent nemám a jedine, čo zvládnem je ho naspievať. Dokonca, neviem ani ako sa ten pult používa! Viem, čo mám stlačiť, keď ho chcem zapnúť, ale to je všetko. Nikdy som sa to nenaučil. Keď sme sa sem s Jinom nasťahovali, nechal som si ho tu postaviť, ale ani raz v ňom nenahrával. Až do posledného albumu, ale aj ten nahrával Yoongi, a ja som sa iba vozil. Jednu chvíľku, bol na mňa Jin naštvaný, že tu to štúdiu je, ale nič v ňom nerobím a jedine na, čo slúži. Je odkladanie veci, či usádzanie prachu, ktorý musel aj tak Jin, upratovať. Mal pravdu, ale nikdy ma nežiadal o to, aby som ho zrušil.

Keď som prišiel ku Jinovi a Namjoonovi, zostal som tam na celú noc. Ignoroval som všetky hovory a správy, ktoré mi Taehyung, zanechal. Nemal som moc chuť mu vysvetľovať, že kde som a, že sa vlastne znovu bavím s osobou, ktorá ma podviedla a vlastne som mu dopomohol sa zasnúbiť s osobou, ktorá ho donútila ma podviesť. Nikdy by to nepochopil a preklínal by ma do konca života. Viem, že mu to musím raz povedať, ale necítim sa na to, aby som mu to povedal teraz. Poviem mu to, keď pôjdem na jeho svadbu.

Keď som u nich ležal na gauči a opieral sa o objímajúcich snúbencov, opýtal som sa na názor ku piesni, ktorú som napísal o Yoongim. Namjoon, mi rázne pochválil text, že nie je vôbec zlý, ale urobil by tam menšie úpravy, čo sa tyče zaujatosti poslucháča, či problémoch v písaní do bárov. Nechápal som, čo po mne chce. Nevedel som, čo to je bár. A on nevedel, ako som sa mohol dostať tak vysoko v mojej kariére, keď neviem, čo je to obyčajný bár. Čiže mi pomohol to trošku vylepšiť a upraviť. Snažil sa mi vysvetliť, čo je to bár, ale nejako som to nevnímal. Sústredil som sa na text a na to, čo sa medzi mnou a Yoongim, znovu stalo. Ničilo ma to, že vždy keď som na neho pomyslel, nemyslel som na to, čo mi spôsobil a ako mi ublížil, ale na to, ako sme sa spolu milovali, po tak dlhej dobe. Vždy som sa škeril, ako malé dieťa a Namjoon sa tešil, že konečne chápem všetkému, čo mi vraví. Ale ja som iba myslel na to, čo sa medzi nami stalo a na to, čo mi všetko popri tom vravel. Možno by som aj chápal tomu, čo mi vysvetľoval, kebyže nemám plnú hlavu sexu a zbytočných rečí, ktoré mi vravel a pravdepodobne ich tak nemyslel. Alebo to isté vravel aj svojmu priateľovi. Pri najhoršom si predstavoval jeho, keď spal so mnou...