Nonsense!

#28

POV. JIMIN

,,Som ti vďačný, že si prišiel. Hlavne, že si mi dokázal dať šancu." Usmial sa na mňa Yoongi a s paličkami mi presunul kúsok mäsa, zo svojho taniera do toho môjho. Milo som sa na neho usmial s menšou červenou v tvári. ,,Mám jednu otázku." Oblizol som si pery a pozrel sa na neho. ,,Pýtaj sa." Usmial sa na mňa a položil svoje paličky vedľa seba.

Oprel si ruky o bradu a priamo na mňa hľadel. Nebol som si istý, či sa táto otázka hodí, ale od posledného rozhovoru s Taehyungom, mi to leží v žalúdku. Po hádke s Taehyungom, som chcel, aby sme obaja trošku vychladli a tesne pred tým, ako som išiel za Yoongim, som sa sním išiel porozprávať. Išlo to v poriadku. Obaja sme sa vzájomne ospravedlnili, ale nejako som mu povedal, že sa idem stretnúť s Yoongim a on, ako keby vyletel z priameho pekla a začal po mne neuveriteľne kričať. Vyčítal mi, ako je možné, že sa sním idem stretnúť, keď má priateľa a, či chcem skončiť rovnako, ako pred pár dňami. Keď som mu oznámil, že sa sním rozišli, začal sa neveriacky smiať a spustil monológ o tom, že takto vzťah nefunguje. A znovu začal splietať niečo stým, že mu nedôverujem a nemám voči nemu oporu a necíti sa dobre v mojej prítomnosti. Čiže sa rozhodol, že sa odo mňa odsťahuje hneď, ako to bude možné a nebude mi ďalej prekážať, nakoľko ho aj tak neberiem vážne. Nič som mu na to nepovedal a iba odišiel z domu za Yoongim. Pretože som to ďalej nechcel riešiť.

Mierne som sa nadýchol a s pohľadom upreným do taniera, som sa ho spýtal, ,,Ako ste sa rozišli? Prečo vlastne? Ako to zobral?" Po odznení poslednej otázky, som sa na neho pozrel. Zostal mierne zaskočený. Napol sa v chrbtici a pozrel sa na svoje nohy. ,,Nemyslím si, že je to zrovna vhodne, aby sme to teraz riešili." Oblizol si pery. ,,Ale chápem, že ťa to zaujíma." Pozrel sa na mňa. ,,Vieš. Cestou domov z chaty. Sme sa nerozprávali. Chcel sa so mnou rozprávať, ale ja som nemal na to moc energiu..." Na chvíľku sa odmlčal a pokračoval, ,,myslel som len na to, čo sme spolu za tých pár hodín prežili. Cítil som sa bezstarostne a nemyslel som na to, že je vonku nejaká búrka, či sme v ohrození života." Mierne sa pousmial. Pohľad mal uprený na stôl, ako keby bol zamyslený a predstavoval si situáciu, ktorú opisuje.

,,V tom aute som cítil, že medzi mnou a Ji-Yoon, nie je také spojenie, aké sme spolu mali my." Mierne som sa zamyslel. Pravda, že som sa nikdy nedozvedel jeho meno. A nikdy ma to nezaujímalo. ,,Keď sme prišli ku mne domov. Povedal som mu pravdu. Čo cítim, čo sa stalo a, že si nie sme súdení." Mykol plecami. Pohľad uprel na mňa. ,,Nepáčilo sa mu to. Bol naštvaný. Veľmi..." Mierne si povzdychol a pokračoval, ,,vedel som, že ho to naštve, ale nechcel som ho klamať a určite som sním, nechcel tvoriť pár. Medzi mnou a ním sa nič nestalo. Nedokázal som sa sním vyspať alebo niečo také podobné. Neviem prečo. Proste som to tak cítil. Keď som sa sním rozišiel. Uvedomil som si, že som sním začal chodiť, pretože som si myslel, že máš niečo s Jinom." Ja som sa na neho zamračil.

,,Ale ja som ti jasne povedal, že medzi mnou a ním, nič nie je! Dokonca som ti prečítal aj ten list." On mierne prikývol. ,,Ja viem...Prepáč." Pokrútil som hlavou. ,,Čiže si mu vlastne ubližoval od začiatku. Rovnako, ako aj mne." Zavrel si oči a s menším povzdychnutím sa oprel o stoličku. ,,To Nehovor. Nikdy som to nemal v pláne. Vždy keď som to urob...Urobil, bol som zaslepený. Čo sa týka toho Hawaja. Bol som žiarlivý a sprostý. Bol som dieťa." Neveriacky som sa zasmial.

,,Yoongi, rovnako si mi ublížil aj v tom štúdiu, keď som ti jasne povedal, že s Jinom, nič nemám! Alebo na tej chate!" Môj pohľad mi neopätoval. Vedel som, že mu nemôžem vyčítať to, čo sa stalo medzi mnou a ním, keď som ešte chodil s Jinom, pretože to isté som urobil na tej chate. Mohol som ho zastaviť. Ale ja som to nedokázal. Nedokázal som mu odolať. Nikdy som to nedokázal... ,,Pochopím, keď mi nebudeš chcieť dôverovať a nebudeš so mnou chcieť nič mať. Ale pokiaľ mi dáš šancu. Nepremrhám ju. Budem z teba robiť princeznú! Urobím všetko pre to, aby si bol šťastný." Neisto sa na mňa pozrel. Mierne som si povzdychol. Vedel som, že mu nemôžem dôverovať a, že nechcem. Ale cez to všetko mnou prúdi energia, ktorá ma núti robiť opak.

Cítim, ako keby bola predo mnou len holá stena. Čas okolo mňa plynul najpomalšie jak sa dá. Cítil som, že som ho na strednej začul prvý krát. Hlas, ktorý sa mi prihovoril a do dnes nejde umlčať. Šepkal mi, nech skúsim veci zakázané. Snažil som sa sním bojovať, ale prihováranie neznámeho hosťa, však neprestalo. Veci s Jungkookom, až ku veciam, ktoré som robil s Namjoonom a iné veci, ktoré nie sú správne. To šepkanie sa stalo po čase, hlasnejšie. Občas som jak poslušný pes a robím to, čo mi radil. Niektoré nástrahy som mu zožral, jak s navijakom...

Ako plynuli roky, zvykli sa meniť aj jeho rady. A mňa prehováral s Yoongim, robiť veci, ktoré nemôžeme. Začalo to od sexuálnych veci, keď som Yoongiho, ešte poriadne nepoznal. Vyspali sme sa na Hoseokovej party. Pokračovalo to, ku sexu, pred Hoseokom až ku samotnej trojke s Hoseokom. Dostali sme sa až ku podvodom. Kam sa môžeme až dostať?

Začínal som počúvať aj jeho protiklad. Ten mi pomáha odolať a dáva mi kopu dobrých rad. Pomáhal mi sa zmieriť stým, že si nie sme súdení a zmieriť sa stým, že má Yoongi, nového priateľa. Počujem, ako mi vraví, že nezvaného hosťa, spolu dokážeme zabiť... Lenže nezvaný hosť na mojom pravom pleci ma tak namotáva,  že toho na druhom ramene, nepočujem. Prestal som ho počuť na chate. Bojím sa, že ho už počuť nebudem...

,,Zahoďme, našu minulosť a začnime od začiatku. Ako keby sa nič nestalo a my sme sa spoznali len nedávno." Pozrel som sa na neho a on s veľkým úsmevom prikývol. Viem, že to nie je správne. Že to budem ľutovať. Viem aj to, že Taehyung, ma bude nenávidieť. Ale nazvaný hosť na mojom pravom pleci...Mi vraví, že mu mám odpustiť a dať mu šancu. Možno ten nazvaný hosť, nie je až taký zlý...

,,Som rád, že si mi dal druhú šancu." Yoongi sa mierne zazubil a zobral si svoje paličky do rúk. ,,To vravíš už druhý krát." S úsmevom som sa na neho pozrel.
,,Radšej to poviem desať krát, aby si vedel, že to tak naozaj cítim." Úsmev mi opätoval. ,,Skôr to dokáž, ako mi to iba vravieť..." Pošepkal som. ,,Máš pravdu." Povedal a postavil sa zo svojej stoličky a podišiel ku mne. Ja som sa na neho zamračil v momente ako si kľakol vedľa mojej stoličky a zobral si moje ruky do tej svojej.

,,Nechceš ma požiadať o ruku, že nie?" Vystrašene som sa na neho pozrel. I keď predstava toho, že by sme spolu boli do konca života je úžasná, ale stále mám určitý odstup a bojím sa toho, čo nás čaká. On sa iba mierne usmial a pokrútil hlavou. ,,Jimin, pociťujem ku tebe, veľké sympatie. Chcem s tebou tvoriť vzťah a robiť, pre teba všetko, čo potrebuješ, aby si bol šťastný. Prosím, budeš so mnou chodiť?" Cítil som, ako sa mi nahrnula červeň do tváre a ja som pocítil neuveriteľnú eufóriu šťastia. ,,Áno!" Zakričal som a on ma s veľkým úsmevom objal.

—————————————————————————
I am back🥸