Nonsense!

#18

POV. JIMIN

,,Nebude to Jinovi vadiť, keď bez ohlásenia ku vám prídeme?" Opýtal sa ma Hoseok, pri zamikaní dverý od autá. Mierne som sa uchechtol. ,,Keď ku nám môže prísť Jungkook, hoci kedy do domu. Prečo nie aj vy?" On chápavo prikývol a ja som odomkol vchodové dvere od domu a nasledne sme všetci vošli dnu.  ,,Stavím sa, že tu bude aj teraz." Spoločne sme sa nad mojím pouvažením zasmiali, nakoľko som poukázal na Jungkookové topánky v predsieni.
,,Vyzúvať sa nemusíte. Aj tak musím povysávať. Sľúbil som to Jinovi, aby som mu aspoň trošku pomohol." Oni mierne prikývli a vošli sme spolu do obývačky kde na gauči sedel Taehyung s Jungkookom a svoju pozornosť od filmu, presunuli na nás. ,,Kde si bol?" Jungkook sa na mňa nechapavo pozrel a Taehyung, nebol o nič viac zmätený tým, že ma práve videl prísť domov. ,,V štúdiu. Museli sme nahrať znova moju časť piesne, pretože sa nejako pokazila." Mykol som plecami a zobral si za hrsť popcornu z mysi, ktorú mal Jungkook na kolenách. ,,Zájdem na vecko." Nad Hoseokovým dotazom som iba prikývol a ponúkol Yoongimu popcornu. ,,Počkaj, kedy si odišiel do štúdia?" Jungkook na mňa vybafol otazku a ja som sa nechapavo na neho pozrel. ,,Fu, okolkéj sme sa stretli?" Pozrel som sa na Yoongiho, ktorý sa zamyslel a následne odpovedal s plnými ústami popcornu, že niečo po desiatej ráno. ,,Chceš mi povedať, že od desiatej ráno si nebol doma?!" Tento krát po mne vybafol Taehyung a ja som nevedel pochopiť o čo im ide. ,,Odpovedz!" Jungkook na mňa naliehal a s vrášteným obočím, upreným na mňa ma chytil za ruku. So smiechom som sa pozrel na ruku za ktorú ma drží. ,,O čo tu ide?" Do konverzácie sa zapojil aj Yoongi, ale Jungkook na to nebral veľký ohľad. ,,Braško, odpovedz mi prosim. Od toho ako si odišiel do štúdia. Doma si sa neukázal?" Jungkook mi mierne zašepkal otazku, tesne pri mojej tvári. Ako keby nechcel, aby to počuli ostatní chalani. Zostal som mierne vykoľajený z oslovenia 'braško'. Toto bolo naše oslovenie v momente, keď sa stalo niečo zlé a potrebujeme si byť na sto percent úprimní a hlavne seriózni. Túto metódu sme nepoužili od škôlky a som dosť zaskučený tým, že to teraz použil. ,,Ehm ano, od vtedy som doma nebol. Povedz mi, čo sa stalo." On silnejšie stlačil moju ruku a objal ma. Nechapavo som sa pozrel na Taehyung, ktorý si priložil ruku ku ústam. Samozrejme, že šokovaný vyraz v tvári mu nechýbal. ,,Myslím, že to nebude zrovna príjemne, čo ti povieme." Jungkook sa odo mňa odtiahol a za ruku ma potiahol nech si sadnem na gauč. ,,Začínate ma miasť." S neutrálnym pohľadom si Yoongi prekrížil ruky na hrudi. Jungkook, pretočil očami a ukazal Yoongimu, aby si sadol vedľa mňa. ,,Keď som sa zobudil, okolo pól jednej. Išiel som spolu s Jungkookom pozerať nejaký film." Začal Taehyung, ale ja som ich zastavil. ,,Počkať! Čo tu robil on?" Zamračené som sa pozrel na Jungkooka. ,,Kľud, prišiel som okolo tej pól jednej a zobudil ho, pretože sme si dohodli spoločný maratón rychlo a zbesilo, pretože chceme ísť na ten nový dieľ do kina." Vysvetlil mi situáciu Jungkook a ja som mierne prikývol. ,,Chceli sme sa opýtať, že či nechcete ist aj ty s Jinom, ale ked' sme vás nevedeli v celom dome nájsť, predpokladali sme, že ešte spíte. Čiže sme vás išli zobudiť." Nechapavo som sa na nich pozrel. ,,Ale Jin, už bol hore keď som odchádzal. Ešte sme sa lúčili." Jungkook si oblizal pery a pokračoval vo svojom monológu, bez toho aby nejako zareagoval na môj dotaz.

,,Vošli sme do vašej izby. A no, videli vás pri sexe." Jungkook to zašepkal ako by si myslel, že keď si bude šepkať popod nos tak mi to ublíži menej. ,,Počkaj, to je blbosť, veď...ja som nebol doma. A sex sme nemali ani nepamätám." Mierne som sa zasmial a pohľadom prešiel cez každeho jedného v miestnosti. Až keď som sa zastavil pri Taehungovej tvári som pochopil čo sa tu deje. ,,Vy ste videli Jina pri sexe s niekym iným a nechali to len tak?!" Naštvano som vykríkol a vložil si ruky do vlasov. Srdce mi začalo byť v nepriamom tempe a ja som nedokázal vnímať, čo mi ostatní hovoria. Na Jina mi niečo takéto nesedí a som si viac ako na milión percent istý, že to nieje pravda. Kebyže nevidím ako je Taehyung smutný, myslel by som si, že Jungkook si robí zo mňa srandu.
,,Myslel som si, že si to ty. Rýchlo sme zavreli izbu, keď som uvidel Jina ako bol na štyroch. Dotyčného sme nevideli." Jungkook ma chytil za ramená a mierne so mnou zatriasol, čím ma dostal mierne do reality. ,,Do piče." Yoongi si zanadával popod nos a my sme sa všetci na neho pozreli. ,,Vieš ako som ti vravel, že ešte pred tým ako sme sa spolu začali znova baviť. Sme teba a Jina, chceli s Namjoonom dostať naspäť?" Prešiel mi po chrbte studený pot. Ťažko sa mi počúvalo niečo takéto a ešte horšie predstavovalo, že niekto ako Namjoon, by urobil niečo takéto a chcel mi zobrať Jina. ,,Počkaj, ty si sa snažil dostať späť Jimina?" Poznamenal Jungkook, ale na jeho dotaz si Yoongi iba povzdychol popod nos. Ja som mu na jeho dotaz neodpovedal a všimol si ako si Hoseok, sadol vedľa mňa. ,,Nemyslím si, že by bol Namjoon, až taký hajzel." Poznamenal mierne Hoseok a pohľadkal ma po chrbte. ,,Si si tým istý?" Poznamenal Tae a ukazal na schody na ktorých sa objavil Jin s Namjoonom. Premeriaval som si ich pohľadom a čudoval sa samého seba, že nerevem na podlahe ako malé dieťa. ,,Čo tu všetci robíte?" Jin sa mierne uchechtol a nechapavo sa na mňa pozrel. ,,Som nevedel, že tu máte deň otvorenných dverí." Zasmial sa Namjoon a zošiel dolú zo schodov. ,,Že to vravíš zrovna ty." Poznamenal Yoongi s prekrížinemi rukami na prsiach. ,,Čo si tak nepríjemný." Poškriabal sa na zátylku Namjoon a svoj pohľad uprel na podlahu.
Ja som prešiel medzi chlapcami, ktorí stali okolo mňa a podišiel som ku schodom na, ktorých stál on. ,,Prečo si mi to urobil?" Jin nad mojou otázkou zostal mierne v šoku. ,,Čo myslíš?" Neisto sa zasmial a podišiel smerom ku mne. Snažil sa ma pobozkať, ale ja som od neho o krok odstúpil. ,,Čo sa deje?" Znechutene som sa pozrel smerom ku Namjoonovi, ktorý mal pohľad stále uprený do podľahy. ,,Si taký sviniar." Poznamenal Yoongi ku Namjoonovej osobe.