Nonsense!

#22

POV.Jimin

Od Vianoc, prešiel už nejaký čas a ja som sa včera, rozhodol prečítať list, ktorý mi Jin, dal. Nepísalo sa tam nič, čo by som nečakal. Ospravedlnenie, vysvetlenie a pochopenie na moje správanie. Bohužiaľ tam chýbali nejaké určite odpovede, ku ktorým som sa nedokázal dostať. Bolesť z jeho správania sa mi vrátila v momente ako som list dočítal, ale nedokázal som pochopiť a akceptovať jeho podvod, ktorý mi spôsobil. Nemyslím si, že mu to dokážem niekedy odpustiť, ale som si istý, že ho nechcem vystrihnuť zo svojho života. Máme za sebou určitú kapitolu, ktorú nechcem zahodiť. Lenže si nedokážem vysvetliť, čo momentalne cítim. Neviem, či je to laska, voči nemu alebo bolesť, ktorú mi spôsobil, ale som si istý, že to nieje nenávisť. Na konci listu, bola adresa, jeho nového bytu. Nebral som na to ako veľkú váhu a tváril sa, že tá adresa tam ani nieje. Lenže som sa rozprával o tom liste s Jungkookom, nakoľko ma načapal ako ho čítam, vytrhol mi ho z ruky a prečítal si ho sám. Nebránil som sa. Nemyslím si, že nemá právo to vedieť a je iba otazka času, kedy by sa to dozvedel. A sám mi navrhol, že ho mám prísť navštíviť. Že za to nič nedám a možno sa dozviem veci ktoré sa ku mne nedostali. Práve preto, stojím pred jeho bytom a rozmýšľam, či mám zazvoniť alebo nemám. Bojím sa, že toho olutujem a bude ma to trápiť ešte viac, ale je tu možnosť, že to skončí pozitívne a mne to neublíži. Ale táto možnosť je veľmi, malička.

JK_eboy: Už si tam?

Správa, ktorá mi prišla od Kooka, som ani neotvoril, ale nabudila ma na toľko aby som zazvonil na zvonček od domu. Ja som si povzdychol a zmieril sa stým, že nieje cesty späť. Dvere sa otvorili a ja som v nich videl, prekvapeného Jina. On ma s veľkým úsmevom pozdravil a otvoril mi dvere dokorán. ,,Prosíš si čaj? Alebo vodu?" Neisto sa ma opýtal, keď za mnou zavrel dvere. ,,Čaj." Poznamenal som a vstúpil do bytu.
,,Nečakal som, že by si prišiel. List som ti napísal dávno." Neisto sa usmial a podal mi šáľku s čajom, predo mňa na stôl. ,,Až teraz som sa zmieril stým všetkým a dokážem rozmýšľať s chladnou hlavou." On chápavo prikývol. Za tie mesiace, čo sme sa nevideli sa dosť zmenil alebo minimálne ja si ho poradne nepamätám. Vlasy ma nafarbené na čisto čierne, očné tiene a minimalistický make-up, mu na tvári nemôže chýbať a vyzerá byť šťastný alebo minimálne zmierený s osudom, že by som sa sním už nikdy nestretol, ale môj príchod ho docela prekvapil a je to dost vidieť na jeho výraze. ,,Nedošiel som sem preto aby si sa mi ospravedlňoval, ale chcem odpovede." On rýchlo prikývol a čakal na moje otázky. ,,Miloval si ma?"  Potichu som sa spýtal otazku, ktorá mi výryla v hlave od chvíľky, keď som zistil, že sa vyspal s iným mužom. ,,Bezo-hlavo! Viem, že to vyzerá akoby som ťa nemiloval alebo, že moje city neboli reálne, ale som si na milión percent istý, že všetko, čo som napísal do toho listu, bola čistá pravda." Ja som chápavo prikývol, ale nebol som si istý, či mu možem veriť alebo vraví len to, čo chcem počuť.  ,,S ehm..." Nedokázal som vysloviť jeho meno nahlas bez toho aby ma to nezabolelo pri srdci a ďakoval som bohu, keď Jin, pochopil, čo tým myslím a odpovedal mi na moju otázku, ktorá zaznela iba v mojej mysli. ,,Nie. Od toho incidentu som sa sním nestretol aj keď sa o to snažil. Chodil do mojej práce, vypisoval mi správy, volal mi, email mi posielal a dokonca aj listy písal do mojej práce. Zmenil som si číslo, adresu prace a hlavne aj bývanie a dostal som od neho pokoj..." Oboznámil ma so svojou situáciou Jin, ale nadšene moc nevyzeral. ,,Miluješ ho?" On sa na mňa nechápavo pozrel. ,,Normálna otázka." Myknem pleciami a on sklopí pohľad na zem. ,,Neviem..." Zašepkal. ,,Sformulujem tu otázku, trošku ináč. Chceš aby ti znovu poslal nejaký list? Chceš aby ti ukazal, že ťa naozaj miluje? Chceš aby naozaj odčinil to, čo ti spôsobil na Hawai?" On zamrzol a nedokázal mi odpovedať na moju otázku. Bolo vidieť, že nad ňou rozmýšľa, ale bohužiaľ nemá na ňu žiadnu odpoveď. ,,Porozmýslaj nad tým. Musím íst, zatiaľ mi stačilo to, čo si mi povedal..." Povedal som a postavil som sa na odchod. ,,Toho čaju, si sa ani nechytil..." Jin, ukazal na šálku čaju, ktorá bola nedotknutá, predo mnou. ,,Prepáč, nabudúce ho vypijem." Povedal som a bez ďalších slov, som opustil miestnosť a nasledne aj cely byť.
Keď som za sebou, zavrel dvere od autá, povzdychol som si. Mal som viacero otázok v hlave, ale keď som bol v jeho prítomnosti, nevedel som normálne rozmýšľať a pociťoval som neistotu a stres, zároveň. Cítil som sa nesvoj. Preto som nedokázal sním zostať dlhšie v jednej miestnosti. A odchod, bola tá najlepšia možnosť.