Nonsense!

#9

Súkromný chat medzi Chimmin a Jacksoninko4

Chimmin
Jackson, absolútne stále o tebe nič neviem ...

ODOSLANÉ

Chimmin
Nebudem ti klamať, ale začínam sa o teba extrémne báť.

ODOSLANÉ

Chimmin
Prosím, hneď mi zavolaj!
Dúfam, že máš iba vypnutý telefón a už si dávno v lietadle!

ODOSLANÉ

Chimmin
Len mi naozaj zavolaj! Kľudne ti zvyšim plat!

ODOSLANÉ

Chimmin
ŽIJEŠ MORE!

POV. Jimin

Povzdychol som si a telefón som si vložil do vrecka od nohavíc. Začínam sa viac a viac báť o Jacksona. Hrozne sa bojím, že sa mu niečo stalo a to si nedokážem predstaviť. Jackson je zrovna osoba bez ktorej si nedokážem predstaviť svoj zvyšok života. ,,Deje sa niečo?" Pozrel som sa na Jina, ktorý si cez hlavu prevliekol moju mikinu a následne sa natiahol pre moje tepláky do skrine. ,,Jinnie zlatko, nebudú ti malé?" Zasmial som sa a rovnako ako Jin, som si obliekol svoju mikinu. ,,Možno tak maximálne krátke. Pretože si maličký." Zlatučko na mňa vyšpulil pery a ja som mal hroznú tendenciu ho pobozkať. ,,No, čo sa teda stalo, že vzdychaš tak do toho telefónu?" Oblizol som si pery a uvažoval, či bude dobrý nápad mu to povedať. Keď mu poviem, že som ho naposledy videl v gay bare, bude vedieť, že som tam bol a budem sa musieť so sexom na nejakú dobu rozlúčiť. Možno to tak nevyzerá, ale Jin, je dosť žiarlivý i keď viem, že mi verí. Lenže, zároveň mu nechcem klamať. ,,To nič, len mi Jackson neodpisuje." Polovičná pravda je stále pravda. ,,Dlho sa so svojou ženou nevidel, ani so svojou malou dcérkou. Určite trávy čas snimi." Podišiel ku mne bližšie a pohladkal ma po chrbte. ,,Keď o nej rozprávame, dlho som malú Silli nevidel. Mohli by prísť na obed." Hrejivo sa na mňa usmial, ale úsmev mu rýchlo opadol a nahradil ho stresujúci pohľad. ,,Si v poriadku?" Neisto som ho chytil okolo pasu. ,,Obed!" Zamračil som sa na neho a chytil ho za ruky. ,,No ano, zavoláme ich všetkých na obed. Neboj sa." On nad mojimi slovami iba pretočil očami. ,,Jimin, ja som zabudol na obed! Varil som ho a nechal ho variť na šporaku!" On sa vyprostil z mojho zovretia a rozbehol sa von z izby. Ja som utekal za nim a dúfal, že naša kuchyňa nebude v požiari.

Nanešťastie na už na schodoch bola cítiť vôňa Jinového typického jedla a nie spaleniny. Ako sme vošli do obývačky, videli sme Taehyunga ako sedí za jedálnym stolom a Jungkooka ako naberá do štyroch tanierov Jinové jedlo. ,,No, to trvalo hrdličky." Jungkook, sa na nás pozrel s pobavenim v hlase a položil plny tanier pred Taehyunga. ,, Videli sme, že to začína kypieť, tak sme to vypli a začali každému naberať. No, teda Jungkook." Taehyung, objasnil situáciu a hrdlo sa pustil do jedla, ktoré mal pred sebou. ,,Bože, ja som sa bál, že budem mať kuchyňu v ohni." Vydýchol si Jin a zasadol za svoje miesto pri stole. Na mojom mieste, oproti Jinovi, sedel Taehyung, ale bolo mi blbe ho vyhodiť, nakoľko si vychutnával jedlo. Čiže som si sadol vedľa Jina. Je to docela vtipné, nakoľko sme si vybrali, ktoré miesto bude koho, ale nikdy sme pri stole nejedli. A to sme si tento stôl kúpili aby sme jedli ako ľudia a nie ako, citujem Jinové slova, 'nie ako besné zvieratá.' Tak či onak, vždy sme jedli na gauči pred telkou jak 'besné zvieratá.' ,,Nech sa páči Jimin." Jungkook, položil posledný tanier predo mňa a ja som sa vďačne usmial.