Nonsense!

#16

POV. Jimin

,,Čo si sa dozvedel u Jungkooka? Povedal ti niečo?" Opýtal sa ma Jin, keď sme si obaja ľahli do postele. ,,Skôr mi povedal svoju stranu príbehu keď sme ušli z Hawaiu." Povzdychol som si a uprvil si vankúš na ktorý som si následne ľahol. ,,Keď mi to vravel, obaja sme sa trošku rozplakali." On sa na mňa nechápavo pozrel. ,,Čo?" Oblizal som si pery. Tajiť pred ním, to ako sa znovu niečo deje medzi Jungkookom a Taehyungom, mi nerobí vôbec dobre. Poslednú dobu mu klamem a nemyslím si, že bude zrovna nadšený, keď to zisti. ,,Povedal mi ako to zvládal on. A mne to prišlo lúto." On mi s úsmevom vložil bozk na pery. ,,Takže ste sa obaja znovu zblížili?" Mierne som prikývol a nechal Jina, nech si položí hlavu na moje rameno. ,,Zaslúžiš si odmenu, ktorú som ti sľúbil." Jin mi začal pokladať bozky na kľúčnu kosť, ale ja som sa nedokázal na to sústrediť, pretože som pred očami mal iba Yoongiho ako sa ma snaží pobozkať. Zaujímalo by ma, či by sme sa pobozkali, kebyže mi Jin nezavolá. ,,Prepač Jinnie, ale som hrozne unavený." On sa a mňa milo usmial a s chápavým pohľadom si ľahol vedľa mňa. ,,To je v poriadku, dobrú noc láska." Daroval mi bozk na líco a ľahol si na druhú stranu. S povzdychom som sa otočil na bok, chrbtom ku nemu. Som najhorší priateľ na svete. Jin, by mi nikdy nič takéto nespravil a ja rozmýšľam nad bozkami s iným mužom, popri tom ako mi chce môj dokonalý priateľ, vyfajčit penis. Ani som sa nenazdal a s mysľou nad Yoongiho perami, ako su prilepené na tých mojích, som zaspal.

Zobudilo ma až neznesiteľne cinkanie správ, ktoré vychádzali z môjho telefónu. Pretrel som si oči a natiahol sa po svoj telefón. Otvoril som spravý, ktoré mi prichádzali. Správy putovali z našej skupiny, kde Hoseok, posiela milión tiktokov, na ktoré mu aj tak nikto nikdy neodpíše. Vypol som si upozornenia a telefón odložil na nočný stolík. Pozrel som sa na hodinky, ktoré vyseli na stene, oproti posteli. Bolo niečo po jednej hodine ráno. Nespal som ani dve hodiny. Ale aj za tak krátku dobu sa mi dokázal snívať sen, ako som sedel na záhrade a sledoval, ako po záhrade pobehovali dve krásne deti, ktoré sa hrali s Jinom. Chvíľku som mysleli, že deti sú naše, ale keď som sa otočil, videl som Yoongiho ako predo mňa na stôl položil grilované mäso a zvolal deti nech sa idú najesť. Neskôr toho večera sa objavil aj Namjoon, ktorý privítal bozkom Jina a ja som si až v ten moment dokázal vysvetliť, prečo má celú dobu Yoongi, ruku na mojom stehne a Jinovi, to vôbec nevadilo. Deti boli moje a Yoongiho a ja som mal na prste, krásny zásnubný prsteň. Lenže z tohto krásneho sna, ma vtrhli Hoseokové správy.
Možno, kebyže si s Yoongim, tú pusu dám, tak by sme skončili šťastne spolu. Kebyže neujdem z Hawaiu, tak by tento sen bola skutočnosť. Neviem, či chcem aby to bola skutočnosť. Stale milujem Jina, ale z nejakého nepochopitelného dôvodu ma to ťahá ku Yoongim.  Musím vedieť aká je pravda. Či sa mi to iba zdalo alebo ma naozaj chcel pobozkať. Rovnako potrebujem vedieť, či tento sen, niečo znamenal alebo som len v milostnom trojuholníku.

So skúsnutou perou som sa pozrel na spiaceho Jina, ale nerozmýšľal som zrovna dlho a potichu som vyšiel z postele. Obliekol som si tepláky s mikinou a vyšiel von z izby. V obývačke som si nemohol nevšimnúť ako na gauči spí Taehyung s Jungkookom v objatí. Spali oblečený, takže som nejako neprotestoval a potichu odišiel z domu a nasadol do autá. Pravdepodobne ma Yoongi, vyhodí alebo pri horšom prípade zabije, ale ja potrebujem vedieť, či chcel spojiť naše pery alebo som si to zle vyložil. Cesta ku jeho domu netrvala tak dlho ako by som čakal, ale pri temnej noci som sa nemusel báť a ísť kľudne 100km za hodinu v meste. To, že bol každy semafor vypnutý, mi iba hralo do kariet, nakoľko som na hlavnej ceste furt ja.

Pri Yoongiho dome som zaparkoval a vybehol až ku výťahu s ktorým som vyšiel na poschodie na ktorom Yoongi býva. Zaklopal som na dvere, nečakal som dlho pretože dvere sa otvorili v ktorých stál rozospatý Yoongi. Oblizol som si pery, keď som mal priamí výhľad na jeho nahé telo, ktoré stálo predo mnou iba v trenkách. ,,Čo tu znovu chceš?" On si pretrel rozospaté oči a pustil ma dnu. ,,Potrebujem vysvetlenie." Pohľadom som sa snažil blúdiť všade inde, ale nie na jeho nahé telo. ,,Čo? Aké vysvetlenie? Chcem spať, choď preč." Zabručal na mňa a snažil sa otvoriť dvere, ale ja som ich zadržal svojou rukou a znovu ich zavrel. On si povzdychol a oprel si hlavu o dvere. ,,Keď som tu bol. Chcel si ma pobozkať?" On sa na mňa s nechápavým 'čo' pohľadom, pozrel.
Iba som pokrutil hlavou a chytil ho za jeho ramená stým, že som si ho otočil, čelom ku mne. ,,Keď som ti priniesol jedlo. Chcel si ma pobozkať?" On si povzdychol, ale nič nepovedal. ,,Prosím, odpovedz." Neisto sa na mňa pozrel, ale stále nič nepovedal. ,,Buď úprimný." On otvoril ústa na znak toho, že chce niečo povedať, ale bež toho aby vydal, čo i len hlásku odo mňa odvrátil pohľad.  ,,Yoongi, buď mi odpovieš alebo odídem a už na všetko, čo sa to medzi nami deje, vykašlem!" S menším hnevom v očiach som sa na neho pozrel, ale keď som nevidel v tých jeho, žiadnu emóciu, rozhodol som sa opustiť jeho byt a už viace ho nikdy neriešiť a snažiť sa byť Jinovy, verný a neklamať ho. Človek by čakal, že keď opustím jeho byt alebo sa iba o to pokúsim, tak ma zastaví, ale on ma nechal odísť. Ani keď som vstúpoval do výťahu som nevidel, že by sa pokúšal na mňa pozrieť zo svojho bytu. S povzdychom som stlačil na výťahu, tlačidlo s prizemím. Oprel si hlavu o stenu výťahu a premýšľal som o tom, čo som si myslel. Že mi Yoongi skočí do náruče? Alebo ja jemu? Čo by som povedal potom Jinovi? Do teraz som si poriadne ani neuvedomoval, že čo to stváram. Veď ja mám niekoľko ročný vzťah s osobou, ktorú bezhlavo milujem. Vložil som si tvár do dlani a snažil sa zadržať slzy, ktoré sa mi drali na povrch. Som zlý človek? Odpustil by mi toto niekedy Jin? Čo ak toto iste cíti on s Namjoonom?