Nonsense!

#26

POV. JIMIN

,,Čo?" Zamračil som sa, keď som sa zobudil a nikto so mnou v posteli nebol. Nezaspával som s Yoongim v objatí? Bol to všetko iba sen? Zostal som v šoku, keď som pocítil veľké teplo, ktoré včera chýbalo a nemali sme ďaleko od toho aby sme zamrzli. Pomaličky som sa posadil na posteľ a kŕčovito si chytil zadok. Nebol to sen. Včerajšok sa naozaj stal a ja neviem, či to bolo správne a ako som to vlastne mohol dopustiť. Nahrnula sa mi zima do mozgu? Ako je možné, že som to nechal na svoje budúce ja? Rozmýšľalo moje minule ja? Zakrútil som nad tým hlavou a zostal zaskočený, keď som mal na sebe oblečené tričko, ktoré mi nepatrilo. Nezaspával som nahý? Chcel som sa obliecť do svojich veci, ale keďže som v izbe, ktorá bola Yoongiho, nemal som tu žiadne veci a všetky mám dole na gauči, nakoľko som mal tráviť noci tam. Povzdychol som si a postavil sa z postele. Pomaličky, som sa dotackal ku dverám a vyšiel z izby von. Najväčší strach, mi naháňali schody.
Bolesť sršala, cez stehná až ku môjmu chrbtu, už pri prvom schode.
Kŕčovito som sa snažil, zísť schody. Pri každom schode som vydal, nepríjemné zakňučanie a bolestivý ston. Zabudol som na to, aký je to nepríjemný pocit, keď na to nie som zvyknutý. Dúfam, že si to moje, minule ja, užilo. Nakoľko mi spôsobilo dosť, nepríjemností, ktorým sa musím postaviť.

Nechápavo som sa pozrel ku krbu, kde som videl Yoongiho, ako pridáva drevo do krbu. Preto je tu také teplo. Zakúril. Ako je možné, že našiel suché drevo? ,,Dobré ráno, ako sa cítiš?" Opýtal sa s úsmevom, keď ma uvidel v strede obývačky. Mykol som plecami. A snažil sa nájsť svoju tašku s oblečením. ,,Uhm, tam som ti ju dal." Yoongi, poukázal na moju tašku, ktorá teraz ležala na stolíku v strede miestnosti. Ja som ku nej podišiel a vytiahol si z nej trenky, ktoré som si rovno obliekol. Už keď som si ich obliekol, mal som príjemnejší pocit. I keď sa na mňa Yoongi, ani nepozrel. ,,Pripravil som raňajky. Moc tu toho nebolo, ale aspoň niečo som vykúzlil." Povedal mi, keď som si nasadil tepláky. ,,Ďakujem." Usmial som sa na neho. Vyzliekol som si tričko a nahradil ho tým svojím. ,,Toto je...Tvoje?" Zodvihol som ku jeho osobe tričko, ktoré som mal na sebe. On prikývol a zobral si ho z mojich rúk. ,,Spal si do cela dlho. Je niečo po tretej poobede." Usmial sa na mňa a tričko si prehodil cez rameno. ,,Šli sme spať neskoro." Mykol som plecami a obišiel ho a posadil sa za kuchynský stôl na ktorom boli vajíčka. Nechápavo som sa pozrel na Yoongiho, ktorý ťukal niečo do telefónu. ,,Ako sa ti podarili vajíčka? Nič tu nefunguje." On na mňa zodvihol pohľad. ,,Šporák, je plynový. Preniesol som oheň z krbu, do šporáku." Vysvetlil mi a podišiel ku mne. ,,Ako sa ti podarilo, urobiť...Oheň?" Pýtavo som sa na neho pozrel. On sa posadil na miesto, vedľa mňa. ,,Našiel som kúsok od tadeto, takú malíčku stajničku, alebo úložisko...Neviem, čo to bolo. Ale bolo tam drevo, ktoré bolo schované, čiže bolo suché." Mykol plecami a ja som sa na neho nechápavo pozrel. ,,Vieš, že to muselo niekomu patriť? Nakoľko to do tohto pozemku nepatrí?" On sa usmial a prikývol. ,,Taká staršia paní aj s jej mužom. Samozrejme, som sa ich najprv opýtal, či si môžem zobrať nejaké drevo. Vysvetlil som im situáciu a s radosťou nám pomohli." Ja som chápavo prikývol a chytil vidličku do rúk. ,,Samozrejme, to nebolo zadarmo a poprosili ma, či im pomôžem narúbať ďalšie drevo. Pomohol som a oni mi darovali aj vajíčka od ich sliepok." Usmial sa a znovu, začal ťukať do svojho telefónu. ,,Páči sa mi, že majú vymyslene tieto udalosti a všetko drevo, mali pekne schované." Poznamenal s úsmevom, ale svoj pohľad, od telefónnu neodtrhol. ,,Je to hrozne. Nie je tu žiadny signál! Neviem, ako sa spojíme s ostatnými. Ale tá babka, mi povedala, že toto sa tu stáva bežne a, že je dneska už lepšie a malo by sa to celé dať do normálu." Ja som prikývol a vložil si sústo do úst. Jungkook mi vravel, že je to tu že vraj bežné. Zaujímalo by ma, čo občania tejto časti robia, keď je to tu že vraj bežné a z ničoho nič, tu začne búrka, ako prasa a neuveriteľná zima. Neviem si predstaviť, čo sa tu musí diať v decembri. ,,Chcelo by to sprchu." Poznamenal som a oprel si chrbát od stoličku. ,,Som celý polepený." Zamrmlal som si popod nos a chytil si brucho, ktoré je lepkavé, ešte od môjho semena. ,,Môžeme, zohriať vodu v hrnci a potom sa môžeme obliať navzájom." Prehlásil Yoongi a ja som sa zasmial nad jeho poznatkom. ,,Vieš, keď zahreješ v krbe. Automaticky sa ti zahreje aj voda v kotly." Zasmial som sa a on sa poškriabal na zátylku so smiechom.