Nonsense!

#19

POV. Jimin

Pretrel som si oči a pozrel sa na hodinky, ktoré Taehyungovi vysia nad posteľou. Bolo niečo po desiatej hodine večer. Spal som docela dlhú dobu. S menším povzdychnutím a pretrením očí som sa postavil z postele a vyšiel von z izby. Nemohol som si nevšimnúť ako moja izba bola otvorená dokorán. Podišiel som ku nej a mal možnosť priamo vidieť pred sebou skriňu ktorá bola na polovicu prázdna. Povzdychol som si. Neverím, že sa to naozaj stalo a ja som ho naozaj vyhodil z domu. Nedokážem si predstaviť ako to bez neho bude teraz prázdne. Bol som zvyknutý, že vždy po dome niekto pobehuje, ale teraz tu bude iba Taehyung. Ale urobil som to, čo som musel a ani toho neľutujem. Priznávam, že ja som mu nebol na milión percent verný, ale fakt, že sa vyspal s niekym iným je neodpustiteľný. Aj keď som mal všemožné myšlienky ohľadom Yoongiho, ani raz som sa sním nevyspal a snažil sa byť, čo najlepším partnerom. Vyšiel som von z izby a namieril si to rovno do obývačky kde Taehyung spal na Jungkookovom ramene. ,,Ahoj" Jungkook, zašepkal a s menším úsmevom sa na mňa pozrel. ,,Ahoj," sadol som si vedľa neho a oprel si hlavu o jeho voľne rameno. ,,Ako sa cítiš?" Mykol som plecami. ,,Zvlátne. Som viac naštvaný ako smutný." On mierne prikývol. ,,Prekvapuje ma, že si neplakal ako malé dieťa..." Pošepkal a oprel si hlavu o tú moju. ,,Aj mňa. Čakal by som, že budem rezať ako malé dieťa." On sa nad mojím pouvažovaním zasmial. ,,Počúvaj, je pravda...to čo vravel Jin?" Zamračené som sa na neho pozrel. ,,Myslím to, že miluješ Yoongiho?" On sa ma spýtal jemno až tak nevyne otazku. ,,Nechcem sa o tom teraz rozprávať." Oprel som si hlavu naspäť o jeho rameno. ,,Jasne, prepáč." Chytil ma jednou rukou za stehno a začal mi ho pomaličky hladkať, ale nie so sexuálnym podtónom, ale utešujuco a mne to dodáva pocit toho, že mu možem dôverovať a viem, že je to moja opora vo všetkých smeroch.

Začínal som pomaličky zaspávať na jeho ramene, lenže mi niekto zazvonil na zvonček od vchodových dverí. ,,Pôjdem tam," poznamenal Jungkook, ale ja som ho zastavil. ,,Nie, zostaň sedieť, nech Taeho, nezobudiš." On sa milo usmial a ja som prešiel ku vchodovým dverám, ktoré som otvoriť. Bol som docela prekvapený keď v nich stál Hoseok s dvomi kuframi v ruke. ,,Odchadzaš na dovolenku?" Mierne som sa zachychotal na čo on s úsmevom pokrútil hlavou. ,,Som rád, že ti je lepšie." Mierne som mykol pleciami. Lepšie je nepresné slovo. Pred pár hodinami som sa dozvedel, že človek s ktorým som chcel stráviť život, ma podvádzal s osobou, ktoréj som bezdôvodne dôveroval.  ,,Tak čo potom tie kufre?" Poukázal som na jeho dva kufre v rukách, ale keď som sa obzrel za neho, mal som možnosť vidieť ako tam stoja, ďalšie dva. ,,Ideš znova trucovať na druhý koniec sveta?" On sa nad mojou poznámkou zasmial. ,,Ako vieš, bývam s Namjoonom v jedno izbovom byte...a strašne sme sa pohádali. Ja sním nedokážem byť v prítomnosti." Pokrútil hlavou a položil kufre, čo držal v ruke na zem. ,,Je mi to blbé, ale mohol by som zostať u teba?" On sa poškriabal na zátylku a nervózne sa uchechtol. Ja som sa usmial od ucha k uchu a silno ho objal. Moja reakcia ho evidentne prekvapila, pretože zostal v šoku stáť a objatie mi neopätoval. ,,Mám brať tuto reakciu, ako áno?" Obaja sme sa zasmiali, odtiahol som sa od neho a pomohol mu s kuframi do vnútra domu. Bál som sa, že tu budem s Taehyungom sám, ale mať na blízku Hoseoka je jedna z najlepších vecí. Hlavne pri rozchode. Cez to všetko som si nemyslel, že by sme spolu dokázali vychádzať tak ako pred tým, ale vidím v ňom, naozaj veľkú snahu. A za posledných pár hodín, aj veľkú oporu. ,,Mám ešte jednu voľnú izbu, môže byť tvoja." On mi s milým ďakujem poslal vzdnušnú pusu. Pretočil som očami a podišiel do obyvačky. ,,Kook, chceš tu zostať aj ty?" Jungkook na mňa nechapavo pozrel a ešte viac zmätene pozrel na Hoseoka, ktorý sa objavil za mnou. ,,Hobi, tu zostane na pár dni. A viem, že ty si tu aj tak stále." Mykol som pleciami. ,,Plus, bol by som naozaj veľmi rád, kebyže tu so mnou zostanete." Podotkol som potichu, nad čím sa Jungkook, milo usmial a Hoseok ma z boku objal. ,,A kde by som spal?" Na otazku som nestihol odpovedať, pretože za mňa odpovedal Taehyung. ,,Predsa u mňa." Taehyung, daroval Jungkookovi pusu na líce. ,,Ale toto si odpustite!" Zvierskol som na celé hrdlo na čo sa Jungkook zasmial. ,,Iba žiarliš."