Nonsense!

#14

POV. TAEHYUNG

Ležal som nahý na posteli, plný v agónii. Dotyčný mi pritlačil svoje koleno na môj rozkrok, na čo som nedokázal zareagovať ináč ako tlmeným vzdychom do jeho úst. Rukou som mu vošiel do vlasou, za ktoré som následne jemne zaťahal. ,,Si pre mňa, tak dokonalý." Hlas pri mojom uchu som nedokázal identifikovať a mňa zalial studený pot. Vzrušenie, nahradil strach, vášeň, nahradila nechuť a jeho dotyky na mojom tele mi spôsobili slzy, ktoré sa mi začali valiť z oči. Nedokázal som prúd sĺz zastaviť, moje vzlyky nabrali na hlasitosti a srdce mi začalo byť v nepravidelnom tempe. Dotyčný sa odo mňa odtiahol, ale cez moje oči, ktoré boli zaplnené slzami, som nič nevidel. Začal so mnou triasť, niečo mi hovoril, kričal po mne, ale ja som nedokázal vnímať realitu. Mám zaľahnuté uši, cez ktoré nič nepočujem. Zomieram? Snívam? Je toto skutočne? Som opitý? Alebo boli v tom alkohole drogy? Otázky na ktoré nemám odpoveď. ,,Hej Taehyung, si v poriadku?" Hlas začínal byť o niečo hlasnejší a prenikavejší do môjho teľa. Do reality ma dostalo až to keď mi dotyčný dal facku, až som sa potočil na posteli. Chytil som si ubolené miesto na mojom líci a so strachom sa pomaličky pohľadom, vrátil naspäť na dotyčného. ,,Si v poriadku? Čo sa to stalo? Urobil som niečo zlé?" Nechápavo som sa na neho pozrel. Dotyčný, ktorý predo mnou sedel, bol Jungkook. Zamračil som sa, sám pre seba. Ako je možné, že som zabudol na to, že je to Jungkook. Alebo, že som sa vôbec sním začal bozkávať. Tričko mi vyzliekol tiež on sam? Prečo som vlastne bez oblečenia? A čo robím v Jiminovej izbe? Čo sa to vlastne teraz stalo? ,,Hej, počuješ ma? Taehyung!" Jungkook mi začal mávať rukou pred očami aby ma vrátil naspäť do reality, ale ja som v realite bol. Ja som v realite. Prečo o sebe niekedy hovorím v tretej osobe? Prečo pre seba samého, hovorím dej môjho života?

,,Ehm, ano ano, len mám asi viac vypité." Zmätene som sa začal obzerať po miestnosti a keď som videl Jungkooka dva krát, mi bolo hneď jasne, že dôvod tohto incidentu je alkohol, i keď by som necítil, že by mi v mojej krvi prúdila alkohol. ,,Dokážem cítiť, že mi prúdi alkohol v krvi?" Jungkook sa nad mojou otázkou zamračil, ale nebral ju na ťažkú váhu, pretože ma chytil za oboje moje líca a hľadel mi do oči. ,,Nevyzeraš, že by si bol opitý. Minimálne tvoje oči tak nevyzerajú, ale z úst ti tak smrdí alkohol, ako keby si vypil všetky tie fľašky sám." Jungkookovi sa tvar zmenila do znechuteného výrazu a odtiahol sa odo mňa. V momente ako moje líca pustil, tak mi hlava padla na postel. Nedokázal som ju vo vzduchu udržať. Bola ťažká, rovnako ako bolo ťažké sa pohnúť celým telom. Očividne mi alkohol až moc zapôsobil do hlavy a potrebujem si odpočinuť. Snažil som sa otočiť hlavou na Jungkooka, ale nedokázal som to. Pokúšal som sa, znova a znova, až sa to podarilo a ja som si dokázal aj sadnúť. Som zmätený z toho, čo sa to deje. ,,Možem mať otázku? Keď si opitý, povieš mi aspoň pravdu." Jungkook si naslinil pery a uprene na mňa hladel. Ako keby čakal na môj súhlas, či sa môže opýtať otázku, ktorú mi chce položiť. Mierne som prikývol. Nedokázal som odpovedať. Ako keby som zabudol rozprávať. ,,Prečo si si sadol na Yoongiho?" Nevine sa na mňa pozrel a čakal na moju odpoveď, ktorú som mu chcel dať. Ale nedokázal som otvoriť ústa. Zamračil som sa sám pre seba a dúfal, že sa mi to iba zdá. Zasiahla ma panika v momente, keď som znovu zabudol hýbať svojím teľom. Mykol som plecami a nechal moje teľo spadnúť do postele, pretože to tak moc chcelo. ,,Tým mi chceš povedať, že pre...ach!" Jungkook sa naštvané postavil a s rýchlov chvôdzov opustil miestnosť. Chcel som ho zastaviť, chcel som mu niečo povedať, ale nedokázal som nič. Znovu som v tranze a bojím sa. Začal som panikáriť, nechcem aby ma opustil. Už znovu nie.

,,Vážne si ma nechal odísť?!" Jungkook naštvane po mne vyletel. On neodišiel? Zostal tu? Alebo sa vrátil? Ďalšie otázky, ktoré sú nezodpovedané a pýtam sa samého seba. ,,Pre teba ten sex, akože nič neznamenal?!" Mierne som na neho otočil svoju hlavu a ani si neuvedomil, že znovu plačem. On so zmäteným pohladom ku mne prišiel, sadol si na mňa obojkročmo a uväznil moje ruky, stými jeho. ,,Prečo nič nerozpravaš? Využil si ma iba na sex?" Naštvané na mňa zakričal. A mne jeho slova stále lietali v hlave. Ako roj včiel. Hlučné, nebezpečné a hlavne bolestivé. Mám pocit, že každým jeho slovom, ktoré mi povie, do mňa zapichne včela, svoje žihadlo. ,,Jungkook, ja...ja sa bojím." Zašepkal som.
,,Čoho sa bojíš?!" Zvraštil obočie a zovretie na mojích rukách ešte viac zosilnel. V tento moment som dokázal vnímať všetko. Vrátil som sa naspäť do reality a hlasy v mojej hlave prestali. Rovnako aj včelí, prestali do mňa nemilosrdne pichať žihadlo. Vedel som pohnúť prstami na rukách.

Alkohol je smrť.

,,Prosím, bolí to." Potriasol som svojimi rukami, ktoré mi Jungkook, stále držal v zajatí a on mi ich uvoľnil. ,,Prečo si ma využil?" Jungkook si sadol vedla mňa a svoj pohľad uprel na svoje ruky. Začal som sa hrať so svojimi rukami, ako keby som pred tým do nich stratil cit a teraz sa naspäť vrátil. Vlastne, to sa aj stalo. Alebo nie? Čo sa to vlastne deje? Ako to, že som už oblečený? Kedy som sa stihol obliecť? Bol som stále oblečený? Z môjho premýšľania, ma vytrhol Jungkook, ktorý znovu so mnou zatriasol. Už nikdy nebudem piť. ,,Nevyužil som ťa." Zašepkal som a položil si hlavu na jeho rameno. ,,Nevyzeralo to tak, keď si si sadol do Yoongiho lona..." Nad jeho slovami som si povzdychol. ,,Ty si ma nechal v kúpeľni." Obhájil som sa nad čím on iba pokrutil hlavu na nesúhlas. ,,Povedal som, že budem v kuchyni."

,,Po sexe si ma opustil a odišiel si do kuchyne a vôbec ti nebolo blbé, že za tebou nechodím a nechal si ma niekoľko hodín tak. Skôr to vyzerá, že ty si využil mňa." Mierne som zvýšil hlas a prekrížil si ruky na prsiach. ,,Počúvaj ma sem, mohol si prísť za mnou." Nad jeho výhovorkámi som pokrutil hlavou. ,,Blbosť, ty si sa mi niekoľko dni neozval."

,,Takže tu je pes zakopaný." Nad jeho dotazom som pretočil očami a ľahol si naspäť na postel, ale tento krát, pretože to chcem a nie, že moje telo rozhoduje za mňa. ,,Nieje to tak, že som ťa využil, len som nevedel, čo ti mám povedať. No čo aký bol sex?" Zmätene som sa na neho pozrel. ,,Ten sex, pre teba proste nič neznamenal a mne to ublížilo." On sa postavil na znak toho, že chce opustiť miestnosť, ale mňa jeho slova naštvali a ja som nedokázal zoťať kľudný.

,,Mohol si ma pozvať na rande kurva! Si sebecky hajzel ako si aj bol! Je jasne, že ten sex, pre mňa znamenal to iste, čo pre teba!" V krvi mi prúdil hnev. Cítil som sa ako keby mi všechen alkohol v mojej krvi, nahradil hnev a ja som vytriezvel z minuty na minútu. Videl som, že Jungkook na mňa niečo rozpráva, ale ja, ako keby som prestal znovu vnímať a vôbec ho nepočul. Zamračil som sa. Z jeho naštvané výrazu a hlavne z jeho žili, ktorá mu vyskočila na čele, som vydedukoval, že to čo vraví, nieje zrovna najmilšia vec, ktorú som kedy počul. Ja som svoj pohľad presunul na svoje ruky s ktorými som znovu nedokázal pohnúť. Panika si znovu našla cestu ku mne a ja som nevedel, čo mám robiť. Povedať to Jungkookovi nedokážem, pretože neviem ako. Cítim sa ako keby som zabudol rozprávať. Rovnako ako aj hýbať s rukami. V momente kedy sa mi začali podlamovat' kolena som si uvedomil, že už dávno ležím na zemi a vlastne, že mám zavreté oči a nevnímam okolitý svet. Zomrel som? Tento krát, už naozaj? Necítil som, žiadne dotyky na svojom tele, ale vnímal som, že so mnou niekto trasie, ale necítil som dotyk. Je to normálny vedľajší účinok alkoholu? Pýtal som sa sám seba, ale nedokážem prísť na odpoved'. Prečo vlastne ležím na zemi? Bol som vôbec na zemi? Prečo nevidím? Nič nepočujem? Prečo stale o sebe hovorím v tretej osobe? Alebo nehovorím? Rozprávam vôbec?

Je tu ticho. Páči sa mi miesto kde sa nachádzam. Niesom vlastne nikde, ale dokážem vydedukovať, že som bol tak opitý, že som sa dostal do úplného zákutia svojej hlavy. Chcel by som tu zostať dlhšie. Cítim sa ako v raji aj keď nič nevidím, lenže môj raj mi muselo pokaziť odporne pípanie v pravidelnom tempe. Sú to vtáci? Hodinky? Budík, ktorý som si zabudol vypnúť? Čo to preboha je?

Píp...píp...píp, docela je to chytľavý zvuk...