Prebudení 4 - Mithridates

3. Kapitola

Yvainin prenajatý byt bol len o dve ulice ďalej.

Svojim žltým štyridsať ročným osobným autom značky Volkswagen Golf sa tam dostala za chvíľku, aj keď premávka bola hustá.

Domov, sladký domov.

Bola to slušná budova s nájmom za rozumnú cenu a Yvaine bola rada, že ju objavila, keď sa osamostatnila. Pritiahla sem aj svoju kamarátku zo strednej, aby bol nájom výhodnejší.

Veď dvom sa nájom utiahne lepšie, než každej zvlášť.

Hlavne ak ani jedna nezarábala toľko, koľko by chcela.

Ich nový domov nebol síce taký, ako byt v ktorom vyrástla, ale mohla si ho dovoliť. Keby žila v byte, kde bývala s otcom, nedokázala by platiť nájom aj nemocnicu.

Výťahom sa doviezla na tretie poschodie a potom prešla chodbou bez toho, aby narazila na nejakého zvedavého suseda.

Všetci už dávno spali, veď bolo tesne pred jedenástou hodinou v noci.

Yvaine si odomkla, zatvorila za sebou dvere, oprela sa o ne chrbtom a útrpne si povzdychla.

To bol večer!

„Aký bol večer?" spýtala sa jej spolubývajúca Virgie Brootsová.

Vysoká a štíhla blondínka s odtieňom do hrdzava, s tvárou ako modelka a veľkými očami. Nemala tak pevné svaly ako Yvaine a to kamarátke závidela.

Virgie nebola ani tak kamarátka, skôr zúfalá duša, čo potrebovala ubytovanie, aby sa mohla venovať herectvu.

Nezarábala na tom, veď ju zatiaľ brali len ako komparz v reklamách, a tak musela mať ďalšiu prácu, aby vyžila.

Yvaine si odfrkla a pozrela na Virgie.

„Na nič. Večer bol na nič."

„Aj sa mi zdalo, že si doma priskoro."

„Bola som tam dlhšie než som mala."

Virgie sa zasmiala a podala Yvaine pohár citrónovej limonády.

„Nechaj ma hádať. Nevyberavý slovníkom a šovinista?"

„Nechal ma čakať hodinu a ešte ma aj prehliadal, akoby som tam nebola."

„Uf! To je mi ľúto."

Virgie už mala na sebe uniformu servírky, takže to znamenalo, že sa chystala do práce.

„Ideš do Elizabeth?"

„Áno. Dnes mám službu."

Virgie si obliekla kabát a otvorila dvere.

„No, nemôžem zostať a dať si s tebou zmrzlinu na upokojenie. Práca volá a účty nepočkajú. Dobrú noc a je mi to ľúto."

„Veľa šťastia v práci."

Keď za sebou zatvorila, Yvaine si znechutene vyzula topánky na vysokom opätku a bosá prešla do svojej spálne na konci chodby.

Bol to celkom veľký byt s dvoma spálňami, chodbu mali spojenú s kuchyňou a obývačkou ako jednu izbu a kúpeľňa bola priestranná ako väzenská cela.

Yvaine otvorila dvere izby, ktorá bola pre ostatných tabu a rozsvietila svetlo.

Privítali ju tváre rôznofarebných plyšákov, ktorých potajme zbierala a fotky mačiatok a šteniatok, čo stiahla z internetu.

Rada zbierala roztomilých medvedíkov, tučniakov a rôzne iné zvieratká, čo mali veľké oči, alebo ružové nosy. Mala dokonca aj jednu fialovú chobotnicu.

Ako dieťa si ich nemohla nechať a tak do takpovediac dohnala.

Na posteli mala ružové obliečky s čipkou a vankúše s vintage obrazmi Paríža.

Na stole mala lampu v tvare dámy z devätnásteho storočia a závesy boli tiež v štýle vintage.

Len v tejto izbe si dovolila mať roztomilé veci, ale nikde inde toto tajomstvo neprenášala.

Mala na to dôvod.

Otec jej nedovoľoval nosiť ani mať nič dievčenské, ani milé, pretože bol presvedčený, že ju to pokazí. A on chcel z nej vychovať drsnú policajtku.

Tou sa aj nakoniec stala, hoci cesta bola hrboľatá, pretože bola len žena.

Otec sa jej to snažil uľahčiť a trochu jej dopomôcť.

Ale cestou k tomu cieľu musela prejsť mnohými prekážkami.

Pokým nemala desať rokov, nebolo veľa detí, čo poznalo knihu Hviezdny prach a tak bola poznačená len nezvyčajným menom.

Mala kamarátky, ktoré ju potajme nechávali hrať sa s ich hračkami a smiali sa spolu.

Ale potom bol natočený film, ktorý sa preslávil po celom svete a deti sa jej začali smiať a spájať ju so Spadnutou hviezdou Yvaine, ktorá jazdila na jednorožcovi.

Nevedela ani spočítať, koľkokrát skončila v riaditeľni za zlé správanie.

Každého, kto ju šikanoval, Yvaine zbila a skončila so svojou nežnou stránkou.

Aspoň v spoločnosti.

Stratila pár kamarátov, keď sa začala biť, ale niekoľko jej zostalo, lebo chápali, čím si prechádzala.

Aj chlapci sa jej začali vyhýbať, lebo sa báli jej pästičiek.

To ju poznačilo na zvyšok života.

Yvaine si zo skrine zobrala dlhé pánske tričko s obrázkom vojenského lietadla a odišla do kúpeľne dať si sprchu.

Mala svoj vlastný pánsky sprchový šampón, ale keď tu Virgie nebola, dala si trochu toho jej s vôňou ruží.

Vždy obdivovala kozmetiku, ktorú si Virgie kupuje, ale nikdy by to nepriznala. To nebolo pre Yvaine.

Možno o tom spolubývajúca aj vedela, keď jej rýchlejšie ubúdal sprchový gél, ale nikdy nič nepovedala. Len sa usmiala a kúpila si ďalšie.

Yvaine si slastne povzdychla, keď cítila tú vôňu na svojom tele a hneď sa cítila lepšie, uvoľnenejšie.

Potom sa obliekla do trička a ľahla si do svojej postele, s obliečkami ako obláčiky.

Nesmela myslieť na to zlé.

Radšej snívala o vysnívanom mužovi, ktorý by si ju cenil takú, aká bola.

Muž snov.