Prebudení 4 - Mithridates

19. Kapitola

O dve hodiny a bolesť hlavy neskôr mali privítanie susedov za sebou a odniesli si z neho plný stôl susedských darov.

Jeden sused priniesol umelú spievajúcu rybu, druhý poukážku do rybárskeho klubu a tretí ovocný kôš. Susedky pre zmenu nosili jablkový a čučoriedkový koláč, čokoládové sušienky zo skautského oddielu, alebo vázu na kvety.

Všetci boli nadmieru priateľský a hlavne veľmi zvedaví na nových osadníkov tohto unudeného predmestia.

Takéto privítanie videla len vo filmoch.

Pamätala si, že keď sa prisťahovala do svojho prvého bytu v Chicagu, privítali ju len delobuchy v poštovej schránke a pokus o vlámanie.

Toto bola príjemná zmena.

Yvaine predstierala, že je niekto iný, priateľská a milá dáma, čo sa jej celkom páčilo.

Mohla hovoriť a chváliť roztomilé veci bez obavy z pochybovačného pohľadu okolia. Mohla sa smiať a rozprávať o varení, alebo o šití, či komentovať detské zápasy.

Takou chcela byť.

S nemalou ľútosťou sa vrátila do kuchyne a k zástere, ktorú raz videla na blšom trhu a musela ju mať, doteraz ju však nemala na sebe.

Dnes s ňou vykúzlila večeru pre dvoch, inšpirovaná surovinami čo im tu zanechala FBI a darmi od susedov.

Nakrájanú cibuľu opiekla na panvici a na rovnakom oleji potom opiekla bifteky. Bifteky následne okorenila a pridala maslové hoblinky. K nim pridala opraženú cibuľu, osolila a dala na taniere.

Ako prílohu pripravila šalát z uhoriek a opečené zemiaky s kôprom a petržlenom.

Varenie bola jej vášeň.

Za stolom s pohárom bieleho vína sa usadili a pustili sa do večere.

Mithridates prestrel stôl a keď sa posadili, mohol na jedle oči nechať. Bolo na ňom vidieť, ako si jej dielo vychutnáva.

„Chutí to výborne."

„Ďakujem."

„Kde si sa naučila variť?"

Yvaine sa usmiala.

„Na policajnej akadémii. Nechcelo sa mi stále jesť z rýchleho občerstvenia a tak som si kúpila kuchárku a experimentovala."

„Dobrá práca."

Yvaine cítila pýchu a radosť.

„A čo ty? Čím si sa živil?"

„Spočiatku som bol princ. Učil som sa filozofii, matematike, politike a vojnovým stratégiám."

„Rodičia museli byť pyšní."

Mithridates sa zachmúril.

„Skôr ich veľkým sklamaním."

„Prečo?" spýtala sa a nechápala, ako môže byť tento silný, obdivuhodný a sexi muž niekoho sklamaním.

„Bol som nemotorný a oproti bratom a bratrancom som bol nič. Ver mi, bol som hanbou rodiny."

„Absurdné!"

Mithridates ocenil jej snahu smutným úsmevom. Bol však presvedčený o vlastnej pravde.

„Bratia mi vždy vyhadzovali na oči chyby, ktoré som vypustil z úst a opravovali ma. Aj v boji s mečom ma vždy porazili."

„To ťa muselo štvať."

„Bol som zo seba sklamaný. Ako som sa snažil stále viac a viac, neuznali ma za seberovného. Aj učitelia nado mnou zalamovali rukami."

Musel mať náročné detstvo.

A to si o sebe myslela, že ona na tom bola zle.

„A čo potom s banditami?"

Mithridates zjedol ešte jedno sústo bifteku.

„Bahram ma naučil špinavým trikom a zlepšil moje schopnosti. Mal to v krvi. A moje vrodené znalosti a schopnosti stratégie mu pomohli k nejednej výhre."

„Musel si ťa ceniť."

„Bol som užitočný. To, čo som mnohokrát vymyslel spôsobilo, že aj deväť banditov zničilo armádu a kráľovstvo."

Yvaine bola síce proti kriminálnikom, ale cítila za Mithridata satisfakciu.

„To asi tvoj otec nerád počul."

„Ani sa to nestalo. Jeho trón padol prvý."