Prebudení 4 - Mithridates

20. Kapitola

Štyri dni po neúspešnom prehľadaní bytu tej policajtky, bola rodina Lawsonovcov predvolaná k súdu na vypočutie.

Boli predvolaní celkom skoro, keď počítal aj tie dni, kedy pátrali, kde sa ten byt nachádza.

Boss rodiny, Lawson senior, nevedel, prečo bol prípad znovu otvorený a jeho syn mu to neprezradil.

Bol sám zo seba nahnevaný, že nič nenašiel, nemusel zvyšovať tlak aj vlastnému otcovi.

Vďaka ich informátorovi vedeli, na ktorej ulici sa mal nachádzať byt tej policajtky Clayovej, ale nájsť tu správnu budovu trvalo dlhšie.

Nikde nebolo na zvončeku jej meno.

Keď ho nakoniec objavili, vlámali sa doň za denného svetla. Nikto zo susedov ich nemohol vidieť, keďže boli v práci, alebo spali po nočnej službe.

Vysypali a prehrabali všetky zásuvky a skrine vo všetkých izbách, ale neobjavili nič než oblečenie pre mužatky, pánsky sprchový šampón a jedlo v chladničke.

Neobjavili žiadnu dámsku kozmetiku, len v jednej spálni niekoľko kúskov dámskych tričiek a sukní, ako sa od nej zrejme narýchlo odsťahovala spolubývajúca.

V druhej spálni našli plyšové hračky a tak ich rozrezali, aby našli nejaké vodítka alebo kamery.

Tak postupovali aj so zvyšným nábytkom.

Keď sa policajtka vráti domov, zrejme jej to spôsobí infarkt.

Od tej doby nemohli zavolať ani svojmu informátorovi, pretože aj on bol sledovaný FBI.

Všetko išlo dolu vodou a Junior sa bál, aby sa to nedozvedel ocko.

Prianie sa nesplnilo.

Už tušil, že je niečo v neporiadku.

V tajnosti dal Junior prehľadať mesto svojimi kumpánmi a dealermi, aby našli stopy po vyparenej dvojici.

Zatiaľ nedostal informácie, ktoré by ho potešili.

Junior kráčal za otcom a jeho mužmi zo súdnej siene, až k parkovisku a mal zvesenú hlavu. Oproti otcovi nemal skoro žiadnu moc a tak mu prejavoval verejne najväčší rešpekt.

V súkromí plánoval jeho pád.

Otvoril otcovi dvere auta vzadu, aby sa mohol s mužmi posadiť. Než ich však stihol zatvoriť, objavil sa pri nich agent Hollis.

Ten jeho víťazoslávny úškrn bol ako soľ do zapálenej rany a Junior zaškrípal zubami.

„Ale, ale. Prišli ste sa naposledy nadýchať čerstvého vzduchu?"

„Vy-"

Otec syna okríkol.

„Junior, ticho! Chceli by ste niečo, agent Hollis?"

Vodca mafie sa milo usmial, akoby išiel na prechádzku so psom a stretol prívetivého suseda.

Aj agent Hollis sa milo usmial, ale pod jeho grimasou bolo potešenie z pádu nepriateľa.

„Len som sa prišiel pozrieť na vaše posledné okamihy na slobode. Oceľové mreže sa k vám budú hodiť."

Junior zastúpil Hollisovy cestu a s hnevom sa zamračil.

On niečo vedel!

Vie, kde sa skrýva Coleman.

„Viete agent Hollis, čo si myslím ja? Že nič nemáte. Neviem, ako sa vám podarilo obnoviť žalobu proti našej rodine, ale je to zbytočné."

Hollis sa usmial.

„To by stačilo!" povedal Senior. „Dovidenia na súde."

Hollis prikývol a s úškrnom odišiel.

„Junior!" povedal otec a Junior zmeravel.

„Áno, pane?"

„Chcem, aby si toho nového svedka našiel a postaral sa o neho osobne. Do ďalšieho pojednávania chcem mať záležitosť ukončenú."

Junior zatvoril dvere a auto odišlo z parkoviska.

Sám nastúpil do vedľajšieho auta.

„Čo budeme robiť?" opýtal sa ho jeden z jeho mužov.

„Musíme nájsť Colemana. A to rýchlo!"

„Ako to urobíme?"

„Cez Hollisa. Ten očividne vie, kde máme hľadať."