Prebudení 4 - Mithridates

21. Kapitola

Keď si Yvaine s Mithridatom uvedomili, že im po týždni strávenom v novom domove chýbajú nejaké potraviny, rozhodli sa urobiť nájazd na najbližší obchod.

Nemuseli ísť do mesta a hľadať stánky dedinčanov, ani kradnúť na poli roľníkov. Hladomor nižších vrstiev už nehrozil.

Dnes už boli potraviny dostupné pre všetkých, čo mali dostatok peňazí na ich kúpu. Nákup bol limitovaný len hĺbkou peňaženky.

Len nastúpili do auta a vybrali sa do supermarketu doplniť zásoby, pre ktoré si urobili zoznam, teda Yvaine napísala zoznam potravín, ktoré budú potrebovať.

Mohli tak urobiť ale až vtedy, ako o tom dali vedieť Collinsovi.

On, ako ich kontakt s FBI, musel vedieť o každom ich odchode z domu a musel to schváliť.

Tomuto svetu Mithridates nerozumel.

Zakaždým krútil hlavou a čudoval sa, ako môže súčasná civilizácia fungovať. Ani jeho svet nebol ideálny, ale aspoň sa v ňom nestratil.

Zákony boli prísnejšie, zločiny boli vypočítavejšie a ľudia boli bezohľadnejší. Zločinci sa zrejme dokázali niekedy z problémov vysekať a niekedy boli vykonávatelia zákona úplatný.

Mithridatovi chýbali staré časy.

Minulosť však vrátiť nedokázal.

S povzdychom a rannou dávkou svojej drogy na upokojenie sprevádzal svoju paniu na miesto, kde nakúpia potraviny.

To predstieranie manželstva nebolo také zlé, hlavne preto, že Yvaine bola okúzľujúca, pôvabná a priťahovala ho.

Nie pre tú premenu, ktorú jej dopriala Powellová.

Už aj predtým Mithridata lákala jej silná a nezdolná osobnosť, krása a dobrá nálada.

Nikdy by jej to nepovedal.

Prejavovať svoje najcitlivejšie city nebolo jeho silnou stránkou ani v predchádzajúcom živote a v tomto živote ani nepoznal tunajšiu etiketu, či pravidlá slušnosti.

Ako princ chodil do ústrania a ľahké ženy mu nadbiehali pre jeho postavenie.

Ako bandita prinášal strach a peniaze, preto ani vtedy nemal problém nájsť spoločnosť. Napriek jeho zohaveniu ho ženy považovali za príťažlivého.

Síce nie tak, ako Drusta Bystrozrakého, inak nazývaného Chlipník, ale pozornosť mal.

Dnes ignoroval nevyslovené pozvania žien a oči mal len pre svoju paniu.

Mithridates kráčal vedľa Yvaine a sledoval, ako jeho žena vyberá ovocie a zeleninu.

„Tie rajčiny neber. Ešte nie sú zrelé."

„Dobre," prikývla.

Potom prihodila nejaké vrecko s cukrovinkami. Už mali štyri druhy takých sladkostí, čo nechápal.

„Na čo toľko sladkého?"

Yvaine pokrčila plecom.

„Bude Halloween. Je to taký detský sviatok. Prezlečú sa do kostýmov a potom chodia po domoch a dostávajú sladkosti."

„Aké kamufláže?"

Yvaine zobrala jeden tematický časopis z regálu a ukázala Mithridatovi obrázky detí v rôznych prestrojeniach.

„Vyberajú si rozprávkové bytosti, alebo strašidlá, či svetové osobnosti. Ale je to oslava aj pre dospelých. Konajú sa oslavy v kostýmoch, alkohol a tak."

„To musí byť veselé."

Yvaine sa zasmiala.

„To áno. Hlavne pre políciu je to najčulejšie obdobie."

Nakupovali veselo ďalej, keď tu zrazu sa pri nich objavila jedna žena okolo štyridsiatky.

„Dobrý deň, som Joanna Roemerová. Vaša suseda o dva domy ďalej."

„Teší nás. Sme Collinsovci."

„Viem. Bolo mi ľúto, že som vás neprišla privítať skôr, ale bola som v práci."

„Nič sa nestalo."

„Ale stalo! Bolo to odo mňa neslušné. Tak som vás chcela pozvať tento víkend k nám. Budeme konať grilovačku spojenú s Halloweenskou oslavou."

„Ďakujeme. Prídeme radi," povedal Mithridates.

„Skvelé! Budeme sa tešiť. Pa!"

Susedka spokojne odišla a Yvaine sa usmiala na Mithridata.

„To si urobil dobre. Takto si jednal aj v minulosti?"

„Nie. Ako prostredný syn som nemal nikdy slovo. Iba ako bandita som mohol prejaviť svoj názor."

„Musel si toho veľa vedieť, aby si pracoval na plánoch."

„Vedel som toho viac, než som si myslel. A preto aj teraz študujem, aby som mal plán."

„Plán?"

Mithridates stíšil hlas a priblížil sa tvárou k Yvaine.

„Ako chytiť zločincov, čo sa chystajú na Mitcha Colemana."

Yvaine prikývla, hoci jej neistý výraz bol ako nôž do jeho krehkého srdca.

Skutočne mu neverila?