Prebudení 4 - Mithridates

29. Kapitola

Agentka FBI, Alana Powellová, nahnevane kráčala budovou polície v Chicagu a v duchu nadávala na celý svet.

Choďte konečne dočerta, Lawsonovci!

Za krátky čas dostala nádej, že odstránia hnilobu spoločnosti a vzápätí sa dozvie, že jej partner zomrel rukou zločincov a chránený svedok utiekol nevedno kam, s policajtkou, ktorá ho mala chrániť.

Žlč jej popálila hrdlo.

Bola na mieste činu, teda v byte tej policajtky Clayovej a hneď vedela, že je zle.

Nemala ani čas smútiť za kolegom.

Mala prácu, ktorá bola prednejšia.

Musela urýchlene varovať svedka a presťahovať ho na iné miesto, preto rýchlo autom prekonávala križovatky a rýchlostné cesty, aby sa dostala do Alsipu a zachránila, čo sa dalo.

Avšak namiesto nich našla iný darček.

Vtedy mala istotu, že je Coleman v poriadku a v bezpečí. Skutočne mal tú najlepšiu možnú ochranku, aká sa dala zohnať.

Yvaine Clayová bola na svojom mieste nedocenená a zaslúžila si povýšenie.

Alana Powellová bez pozvania vstúpila do kancelárie kapitána Navaru a zamračila sa na zaneprázdneného muža.

Práve podpisoval nejaké papiere.

„Kde je Clayová, Jose?!"

Kapitán Navara sa pozrel na Alanu.

„To máte vedieť vy, agentka Powellová. Dali ste jasne najavo, že to nie je v mojej kompetencii."

„Je to vaša podriadená!"

Navara sa postavil a založil si ruky.

„Ale Coleman je váš svedok. Je mi úprimne ľúto agenta Hollisa, ale ja mám na starosti aj iné prípady."

„Čo sa o svoju podriadenú nebojíte?"

„Isteže mám obavy o Clayovú. Ale vie sa o seba postarať. Je to jeden z mojich najlepších ľudí."

Alana si spomenula na troch členov Lawsonovej rodiny, ktorí boli chytení v bezpečnom dome, ako kanáriky v zlatej klietke.

Lawsonovci podcenili Clayovú a Colemana a teraz ich mala FBI vo svojej moci.

Neboli to najmúdrejší členovia mafiánskej rodiny a preto nemuseli veľa tlačiť, aby z nich dostali priznanie. Povedali im všetko o tom, čo v chránenom dome robili a aj o rodine.

Ešte o tom nevedeli, ale poskytli im svedectvo, ktoré potrebovali, aby zadržali Lawsonovcov. Ak ich nechajú ešte trochu hovoriť, nebudú už pre FBI Colemana potrebovať.

Ale Alana o tom pred Navarom nemohla hovoriť.

„Čo chcete robiť, kapitán?"

Znovu sa posadil.

„Počkám, pokým sa nám poručík Clayová neozve. Až potom budeme konať. Viete, kde sú dvere."

Alana nahnevane opustila kanceláriu a takmer hneď za rohom stretla ďalšiu známu tvár.

Bud Raines.

S Josem Navarom mala kedysi blízky vzťah, ale Raines bol známy z diaľky. Raz spolupracovali na jednom prípade a hoci jeho meno poznala, ešte spolu nehovorili.

„Nadporučík Raines?"

On ju však spoznal okamžite a usmial sa.

„Agentka Powellová! Dobre, že som na vás narazil."

„Hľadali ste ma?"

„Áno. Mám pre vás odkaz od spoločného známeho, ktorý je momentálne mimo siete."

Raines mal odkaz od Clayovej?

„Prečo sa mi náš spoločný známy neozval osobne?"

Raines sa oprel o stenu a ležérne si založil ruky.

„Nechcel zanechať veľa stôp pre tých, ktorým sa treba vyhnúť. Preto som dnes v roli Herma."

Ako ten starogrécky Boh – posol?

„Dobre. Pokračujte."

„Padnutá Hviezda je ukrytá v lesoch Schiller Brook. Je tam chata, ku ktorej vedú cestičky. Len jedna je však bezpečná. Je to..."

Popis cesty zašepkal Raines Alane do ucha a ona pozorne načúvala.

„Rozumeli ste?"

„Áno."

„Dobre. O dva dni vás čakajú. Povedal som to iba vám."

Alana prikývla a rýchlym krokom opustila budovu.

Musela vybaviť pár vecí a prepadovku v srdci lesa.

Siahla po mobile a začala vyťukávať známe číslo.