Prebudení 4 - Mithridates

1. Kapitola

Chicago, 1999

Nastal neskorý jarný podvečer, keď pred tichou ulicou nemocnice Mercy na dvadsiatej piatej ulici so škrípaním pneumatík prudko zastavilo policajné auto.

Nemalo na zadnom sedadle žiadneho zraneného zločinca, svedka, či policajta.

Nič také.

Z miesta spolujazdca vyskočil uniformovaný policajt s prísnou tvárou, ktorej vážnosť zvyšovali husté fúzy pod nosom. Na hlave mal husté čierne vlasy, tak strapaté, že nejeden hrebeň stratil trpezlivosť.

Jeho ústa nepoznali úsmev a jeho prenikavé čierne oči videli každú nepravosť. Čelo mal samú vrásku z častého mračenia ozdobenú jazvou nad obočím po bitke s jedným grázlom.

A nebola to jediná jazva, ktorú si počas svojej kariéry vyslúžil a kvôli ktorým krvácal. Považoval ich za dôkazy jeho oddanosti odznaku a chválil sa nimi ako športovec medailami.

Jeho meno bolo Winston Clay a bol piatou generáciou policajta v rodine.

Mal byť na čo hrdý.

Už jeho starý otec sa preslávil v boji proti mafii, kde mu viackrát išlo o život, ale boj nevzdal. Stratil pri tom veľa kolegov, aj členov rodiny, ale neprišiel o svoj zápal.

Taký bol aj Winston Clay.

A dnes mal do rodiny privítať novú krv.

Seržant na mieste vodiča vykukol z okienka a usmial sa.

„Veľa šťastia poručík! A gratulujem!"

„Ďakujem," povedal poručík Clay a hrdo vstúpil do budovy nemocnice.

Začalo zapadať slnko a bolo po návštevných hodinách, preto bola vstupná hala takmer prázdna. Prechádzal tam len zdravotný personál a pacienti v županoch.

Na recepcii sedela postaršia robustná sestrička s okuliarmi a pri pohľade na zamračeného policajta sa preľakla.

Už mala na perách otázku, či sa niečo stalo, ale on ju predbehol.

„Poručík Clay. Prišiel som za manželkou. Práve porodila."

„A-áno. Zavediem vás."

Sestrička vstala a placho ho zaviedla na popôrodné oddelenie, kde na lôžku oddychovala jeho manželka Kathie.

V miestnosti nikto iný nebol a tak sa mohol tento nekompromisný ochranca zákona bez výhrad kochať jej krásou.

Bola krásna, s tvárou anjelika a s hustými kučeravými ryšavými vlasmi, ktoré mala upravené ako hrivu. Vždy mala krásny úsmev a vďaka nemu sa do nej aj zamiloval.

Pracovala ako kaderníčka, ale zoznámili sa na dopravnom inšpektoráte, keď si bola obnovovať vodičský preukaz.

Z jeho strany to bola láska na prvý pohľad.

U nej až po kytici kvetov na ich tretej schôdzke.

Keď otvorila oči a zbadala ho, vyčerpane sa na neho usmiala a Clay pristúpil.

Sadol si k manželke a chytil ju za ruku.

„Zdravím láska. Viedla si si dobre?"

„Winston. Kde si bol?"

„Mal som prípad. Ale priniesol som ti darček."

Clay siahol do vrecka bundy a vytiahol knihu v pevnom obale menom Hviezdny prach, ktorú ten rok vydali.

Mali ju aj doma, ale pre časté používanie a chabé lepenie mäkkého obalu sa rozpadla. Navyše ju Kathie kúpila v malom zapadnutom kníhkupectve, kde sa o knihy nestarali, ako by mali.

Tak kúpil novú.

„Tvoja obľúbená kniha, Kathie. Zháňal som ju po meste celý týždeň."

„Ďakujem."

„A kde máme syna?"

Než stihla odpovedať, ich súkromie bolo narušené príchodom návštevy.

Vtedy vstúpila zdravotná sestra s detskou postieľkou na kolieskach, v ktorej bol zabalený živý uzlíček.

Clay sa sklonil a dieťa zamrnčalo.

„Je krásny."

Zobral dieťa na ruky a s hrdosťou premietal nad jeho budúcnosťou.

Samozrejme, tejto malý nezbedník bude policajt.

A s otcovou pomocou sa stane kapitánom.

Možno bude najskôr huncút a v puberte zrejme vyvedie aj vtipy na hrane zákona, ale bude to dobrý chlapec.

Ale ešte potreboval meno.

Tristan.

To sa bude Kathie páčiť, keď sa ich syn bude volať po hlavnom hrdinovi z jej obľúbenej knihy.

Clay dúfal, že sa bude podobať viac na Kathie, ako na neho. To by bolo teda tragické, keby bol jeho syn mladšou verziou otca.

Clayove veľkolepé plány a sny ohľadne vlastného potomka boli však ukončené jedinou vetou prenesenou slabým ženským hlasom.

Kathie si povzdychla a pritiahla tak manželovu pozornosť zo sveta fantázie.

„Volá sa Yvaine. Nehneváš sa?" spýtala sa Kathie a smutne zvesila hlavu.

Clay pozrel na manželku a potom na dieťa v teplej prikrývke.

Malo jemnejšie rysy a drobný noštek a vtedy mu konečne došlo, preto je perinka okolo dieťaťa ružová.

Dievčatko?

Aké prekvapenie.

Bol trochu sklamaný, ale jeho ctižiadostivá policajná myseľ blysla nápadom.

Prvá policajtka v rodine, čo svojim vlastným policajným predkom natrhne gate.

Clay sa usmial a pozrel na Yvaine.

„To je ešte lepšie! Naša vlastná hviezda Yvaine nám spadla rovno do náručia. Bude prvou kapitánkou v rodine. Už vidím tie titulky v novinách!"

Kathie, upokojená na duši a na mysli, sa uspokojene usmiala a zatvorila oči.

Clayovi sa však nepáčilo, že sa nehýbala a pochytil ho strach.

„Kathie? Kathie!"

Jeho zvyšujúci sa hlas prilákal pozornosť personálu, ktorý okamžite privolal pomoc.

Do izby vbehla sestrička aj s doktorom a prihnali sa k prvorodičke.

Ich rýchle pohyby a napäté tváre pridávali Clayovi na nepríjemných pocitoch.

„Zástava! Začneme oživovať!" zvolal lekár a ďalšia sestrička odtiahla manžela s dieťaťom bokom.

Clay zostal ako z kameňa, zatiaľ čo ich dcéra začala svoj prvý rev.