Prebudení 4 - Mithridates

8. Kapitola

Yvaine sa cítila opustená.

Teraz keď Virgie odišla do New Yorku a priateľ ju nechal, uvedomila si, aké je v byte ticho.

V podstate Yvainin ex priateľ do jej bytu ani veľmi nechodil, ale to vedomie, že by mohol aj niekto prísť keby zavolala, to jej chýbalo.

V tichosti vstúpila do bytu, v tichosti odložila potraviny do chladničky a v tichosti si bedákala.

Keby sa odvážila byť trochu spontánna, išla by do klubu, opila sa a niekoho zbalila.

Ale na to nemala nikdy čas.

S flirtovaním tiež nemala skúsenosti.

Ako Yvaine prechádzala okolo obývačky všimla si, že na kávovom stolíku leží niečo, čo tam teda skutočne nepatrilo.

Bola to kniha v hnedom obale.

Čudné.

Yvaine nič na stolíku pred odchodom do potravín nenechávala a Virgie bola skôr pre módne časopisy.

Pristúpila bližšie a všimla si, že tú knihu pozná.

Ale to nemohla byť predsa pravda!

To sa nemohlo stať!

Tá stará kniha zo skladu dôkazov!

Ako sa tu vzala?!

Yvaine hneď siahla po mobile, aby zavolala na dispečing, ale uvedomila si, že ju späť do skladu môže zaniesť aj ráno.

U nej bola tá kniha v rovnakom bezpečí, ako keby ležala v sklade dôkazov.

Ale aj tak to bolo nevysvetliteľné.

Ako sa tá kniha dostala do jej bytu, keď mala alarm zapnutý a mala vstavané bezpečnostné dvere aj okná. Nikto sa k nej nemohol vlámať bez toho, aby si to nevšimla.

Bolo to záhadou.

Ale viac než to bola Yvaine neskutočne zvedavá na obsah tej knihy.

Ako vedela z príručky od Buda, neviditeľný atrament sa dá prečítať pod červeným svetlom.

A to aj Yvaine mala.

Tak si sadla na gauč a zobrala knihu z hnedej kože do rúk.

Ten symbol pripomínajúci písmeno Y s rozvetvenými koncami bol zrejme vypálený a to mnoho rokov.

Baterku mala pripravenú vedľa seba.

Yvaine preglgla a s povzdychom sa odhodlala na ten závažný krok.

Otvorila knihu a zrazu bol text z čierneho atramentu tak dobre čitateľný, že nepotrebovala ani baterku, ani iné príslušenstvo.

Skoro akoby boli písmená podsvietené.

Kedysi v dobách, keď boli boje a vojny pravidelnou súčasťou života roľníkov aj vladárov, žila skupina deviatich banditov.

Každý z nich pochádzal z iného kúta sveta, ale jedno mali spoločné – nič im nebolo sväté a nebáli sa trestu kráľov. A keď sa títo ľudia spojili, svetský zákon na nich nedosiahol.

Boli krutejší, než akýkoľvek vojvodca, múdrejší, než akýkoľvek vojenský stratég a pôžitkárskejší než akýkoľvek kráľ.

Kradli najcennejšie bohatstvo, porazili najodhodlanejšie armády a prekabátili celé krajiny.

Ich mená mali moc.

Neodvážili sa na nich ani iný zlodeji a banditi. Mali obdiv nejedného vladára.

Avšak aj ich éra raz musela skončiť.

Po nociach pitia, orgií a nespútanej zábavy, šíp jedného z nich zasiahol nevinné dieťa.

Jeho smrť znamenala rozsudok pre všetkých. Pri silách zemských aj nadpozemských bolo týchto deväť bojovníkov zakliatych do strán knihy, ktorú bolo zakázané čítať. Táto kniha bola uzamknutá a prenesená do najodľahlejšieho kúta sveta.

Vyslovila sa totiž veštba, podľa ktorej mohli byť oslobodení v určitý čas v mesačnom cykle. Ale ich čas na slobode bude obmedzený.

Dostanú len tri splny na nájdenie spôsobu, ako zrušiť ich kliatbu.

A len ten, kto ich z knihy jej prečítaním oslobodí bude mať moc nad ich vôľou.

Keď ich čas skončí, vrátia sa späť na papier, kde budú čakať na ďalšieho pána.

Kniha má ešte jeden dar.

Môže si vybrať, kde sa objaví.

A preto ak nájdete neznámu knihu na neočakávanom mieste verte, že to môže byť práve táto.

Yvaine si prečítala polovicu textu a zhíkla pri pohľade na muža vyobrazeného po celej strane.

Bolo to, akoby tá kniha vykreslila všetky jej sny a vnútorné túžby o perfektnom mužovi, ktorý by patril len jej.

Takmer slintala, keď prechádzala prstom po jeho tvári.

Jeho lícne kosti zvýrazňovali jeho hlboké svetlé oko a tmavé obočie, a kožená páska cez druhé oko dodávala jeho výzoru takmer pirátsky sexepíl.

Dlhé vlasy, ktorých farba bola pre Yvaine záhadou mu splívali po chrbte a svaly spôsobovali mravčenie.

Bola to však jeho prívetivá tvár, ktorá ju uchvátila.

Mithridates. Pochádzajúc z priamej pokrvnej línie Parthských kráľov, ale nikdy nepoznajúc úctu z nej vyplývajúcu.

Ako ľavoboček otcovej milovanej konkubíny, narodil sa na posmech žiarlivých príbuzných, ktorých cieľom bolo zničiť sebaúctu jeho postavenia, aby nesiahal na svoj nárok.

Aby utíšil svoju myseľ, siahol po lieku, ktorý sa stal jeho skazou a hanbou. Hanba ho nakoniec vohnala do kruhu Zatratených, ktorí mu podali ruku a on im svoje kráľovstvo.

Pomsta, ktorú so Zatratenými vykonal na svojom rode mu vyslúžila meno Mithridates Talentovaný a tak so svojim mečom kráčal v ich stopách, nie v ich tieni.

Deň skazy Zatratených nebol v jeho pamäti ani vedomí, pretože v ten okamih sa unášal v opare omamného lieku.

„Mithridates. Škoda, že nie si skutočný."

Ale kniha Yvainine slová počula a ako na súhlas s jej prosbou sa rozsvietila ako mesiac na oblohe.

Písmená zmizli a miesto nich sa uprostred izby začala objavovať mužská postava.

A takmer nahá.

Yvaine automaticky prepla na bojový mód a skočila pred muža, hneď ako otvoril oko.

Vyrazila päsťou, ale on ju vykryl.

„Kto, do čerta si?!"

Znovu vykryl jej úder nohou a zdvihol obočie.

„Som Mithridates Talentovaný, princ Parthský. A vaše meno, amazonka?"

„Yvaine Clayová. A čo tým myslíš Parthský princ? To je vtip?"

„Vykúzlila si ma z knihy a ja žartujem?"

Yvaine sa upokojila a uvoľnila svoj bojový postoj. Prestala sa s ním biť, ale on neveril jej náhlemu pokoju a podchytil ju pod kolená a ruky a hodil ju na gauč.

Keď prekonala to prekvapenie, usmiala sa.

„To bol dobrý chmat. Asi si skutočný bandita."