Prebudení 4 - Mithridates

31. Kapitola

Čas sa nebezpečne krátil.

Zo štyridsaťosem stanovených hodín mu zostávalo posledných štrnásť a Colemana ešte nenašli.

Junior sa zišiel so svojim posledným blízkym kumpánom a naverbovali ďalších prisluhovačov zo vzdialenejšej oblasti mesta.

Schopných dealerov a mysliacich narkomanov bolo čím ďalej tým horšie nájsť a ešte horšie bolo udržať ich mimo väzenia.

Po ich posledných personálnych stratách pri hľadaní udavača Colemana potreboval ďalších ľudí, čo by mu robili tieň a tak povýšil pár slabomyseľných dealerov na jeho spoločníkov.

Pre nich to bola pocta, ktorou sa pýšili, pričom nevedeli, aký osud postihol ich predchodcov, alebo aké tresty ovenčia tých, čo v ich postavení zlyhajú.

Bez otázok niet odpovedí.

Keď už mali gang pokope, zazvonil Juniorovi telefón a tak sa museli premiestniť.

Nový gang, v čele s Juniorom sa zhromaždil v Seniorovej nadrozmernej pracovni v rodinnej vile v Evanstone a čakali na slová ich vodcu.

Z balkónu pracovne bol pekný výhľad na golfové ihrisko, kde sa Senior rád vo voľných chvíľach oháňal palicou. Vtedy sa nepodobal na mafiánskeho bossa, ale na dôchodcu s pekným handicapom.

Otcovi vlastní muži sedeli na pohovkách, alebo za kartovým stolom, ale sotva hrali. Ani biliardového stolu sa nikto nedotkol.

Veľký Boss sedel za svojím starožitným pracovným stolom a telefonoval s veľkým zanietením.

„Dobre... Rozumiem. Koľko máme času, než utečú na ďalšie bezpečné miesto?"

Senior prikývol.

„Dobrá práca. Aspoň vás sa oplatí platiť."

Senior ukončil hovor, položil mobil na stôl a namrzene si obzrel svojho syna.

„Si neschopný babrák. Ani hovoriť s informátorom nedokážeš!"

„Povedal som mu, aby mi zavolal."

„Tak si aspoň ten mobil aj zapni. Čoho som sa to len dočkal? Ale teraz to dôležité. Už vieme, kde sa Mitch Coleman ukrýva."

Junior urobil krok vpred.

„Daj mi adresu a my tam okamžite vyrazíme."

Senior si odfrkol.

„Si tak unáhlený. Informátor ma varoval, že všade v okolí toho úkrytu sú pasce. Pri tvojom šťastí a nedostatku taktiky a uvažovania, by si spadol do prvej nástrahy."

Junior sa pomrvil na mieste.

Otec však ešte neskončil.

„Už raz si podcenil tu policajtku Clayovú a Colemana si raz podcenil a ešte predtým precenil. Kvôli tebe sme dnes v tejto kaši."

„Ako chcete postupovať, pane?" spýtal sa Junior so zvesenou hlavou a s pachuťou v ústach.

Senior pozrel namiesto na svojho syna, na svojho pobočníka, pravú ruku a asistenta v jednom.

„Zavolajte viac mužov. Zajtra sa má Coleman stretnúť s agentmi FBI a potom ho už nenájdeme. Ideme za ním."

„My?" spýtal sa Junior.

Senior sa namyslene postavil a zdvihol hrdo bradu.

„Samozrejme. Budem vás sprevádzať až ku Colemanovi. Takúto príležitosť si nenechám prekĺznuť pomedzi prsty."

„Nebude to nebezpečné?"

Junior dúfal, že sláva za zabitie Colemana bude jeho. Ale keď pôjde aj otec, to on zlíže smotanu a synovi nezostane nič.

„Nebezpečné by to bolo, keby sa ukryli v Pentagone. Máme šťastie, že si vybrali odľahlejšiu a nestráženú oblasť."

„Kde to teda bude?"

„Hlboko v lesoch pri Chicagu. Nemusíš si však robiť obavy o moje zdravie. Ku Colemanovu úkrytu vedie turistický chodník."

Junior si snažil vybaviť lesy v okolí.

„Je tam mnoho chodníkov. Stratíme sa, alebo nás chytia."

Senior sa usmial.

„A preto som v kresle ja. Náš informátor presne vie, ktorá cesta je správna. Sám dokonca pôjde dopredu."

„Informátor tam mieri tiež?"

Ďalšie odfrknutie.

„Čo si si myslel? Musí predsa znížiť ostražitosť tej šialenej ženy. Clayovú myslím."

Skutočne.

Pomyslel si sarkasticky Junior.

Pretože niet zúrivejšej ženy, než tej s menom Yvaine.