Prebudení 4 - Mithridates

26. Kapitola

V ten deň ešte zmiznúť nemohli.

Ich takmer geniálny plán mal ešte niekoľko krokov, ktoré museli dotiahnuť do konca, než mohli započať jeho začiatok. V detailoch sa skrývala veľká sila a to Mithridates neustále opakoval.

Yvaine toho využila a išla na návštevu k susedke, ktorá im mohla v ich pláne významne pomôcť bez úmyselného vedomia. Mithridates sa medzitým chcel ešte hrať s vŕtačkou v ich obývačke, tak ho nechala.

Po tom, ako si prečítala článok zo školských novín, kam chodila aj polovica detí z ulice, vedela, že je čas.

Presne vedela, kto je za ten čin zodpovedný, ale nehnevala sa. Namiesto toho to použila ako páku pri rozhovore s Joannou Roemerovou o jej dcére.

Potrebovala malú pomoc.

Po návrate domov Yvaine s Mithridatom v čele urobili posledné drobnosti detailov v ich pláne a potom si zašli do neďalekej krčmy.

Zaslúžili si vydýchnuť po dobre vykonanej práci.

Mithridates objedal im obom minerálku a potom si sadli k baru na miesto, kde na nich bolo dobre vidno zo všetkých strán. Prvé, čo ktokoľvek novo prichádzajúci uvidí budú práve oni.

„Myslíš, že to vyjde, Mitch?"

„Bezpochyby. Moje plány vždy fungovali."

Keď si bola istá, že im nikto nevenuje pozornosť, priklonila sa k Mithridatovi.

„Povedz, prečo vás vlastne zakliali?"

Mithridates posmutnel a jeho tvár bola ako z kameňa.

„Nechcem o tom hovoriť."

„Tak mi aspoň povedz, o čom snívaš."

Mithridates si položil ruku na tetovanie predlaktia a odmietol sa Yvaine pozrieť do tváre.

„Túžim po pokojnom živote. Nikdy som nechcel byť kráľom, hoci som mal následnícke právo."

„Myslela som, že si bol syn konkubíny."

Prikývol.

„Ako ostatní. Ale ona bola vyššie postavená, šľachtičná, čo bola pre peniaze do toho pekla predaná."

Chcela vedieť viac, ale na to nebol čas, pretože zrazu sa vo dverách krčmy objavila skupina mužov.

Z fotiek Yvaine spoznala ich vodcu, Juniora Lawsona.

Ruka sa jej zatriasla z nedočkavej nervozity a tak uchopila Mithridata za dlaň, ktorá bola teplá a pokojná a dodala aj jej tú potrebnú psychickú rovnováhu.

Lawson ich zbadal a urobil krok smerom k nim, ale cestou nerozvážne vrazil do jedného muža. Bol to ich sused, o ktorom sa vedelo, že keď bol pripitý, bol trochu agresívny a to, čo Lawson urobil, bola učinená provokácia.

Vyštekol na Lawsona a ten ho zrejme začal urážať, pretože sa spustila pohroma.

Lawson schytal päsťou do tváre a to začalo bitku pästí medzi Lawsonovcami a susedmi.

Akoby zabudli na svoj pôvodný cieľ.

Yvaine to využila a vytiahla svojho chráneného svedka, spoločníka, manžela a tak ďalej na nohy.

„Musíme ísť!"

Mithridates prikývol a spoločne sa vybrali k zadnému východu pre personál vedľa záchodov.

V zadnej uličke za krčmou stáli špinavé kontajnery, ale tou cestou sa im nebadane podarilo prechádzať za budovami až k ich cieľu.

Požičovňa ojazdených vozidiel.

Vstúpili dnu, kde ich privítal prekvapený pán Roemer.

„Pán a pani Collinsovci! Čo vás ku mne privádza?"

„Dobrý deň, pán Roemer. Potrebovali by sme si požičať auto. Je to naliehavý prípad."

Prekvapený muž prikývol.

„Dobre. O peniaze sa nebojte, zaplatí to váš strýko. Mám tu široký výber. Len sa poobzerajte!"

Yvaine hneď pristúpila k čiernemu terénnemu autu. Značky si ani nevšimla.

„Vrátime vám ho budúci týždeň."

„Ale-"

Mithridates rýchlo nastúpil na miesto spolujazdca a Yvaine na miesto šoféra. Hneď, ako sa zatvorili dvere, dupla na plyn a auto vyštartovalo otvorenou bránou na ulicu.

Autom vyrazili po ulici a keď sa priblížili ku krčme, Yvaine spomalila, pretože Lawsonovci práve stáli pred krčmou a zúrivo sa obzerali.

Vyzerali poriadne zbití a porazení.

Mithridates stiahol okienko a posmešne im zamával, na to Yvaine dupla na plyn a rýchlo opustili susedstvo.

„Kam teraz?" spýtal sa Mithridates, keď sa s úsmevom obrátil k Yvaine.

Zložil si okuliare a na slepé oko si nasadil svoju pásku.

S pohľadom na kufre s ich vecami na zadnom sedadle, ktoré tam boli od včerajšej noci sa usmiala.

„Smer Chicago."