Prebudení 4 - Mithridates

33. Kapitola

Pokým Mithridates spal, Yvaine sa osamote najedla a potom pripravila pre svojho pacienta vývar.

Našťastie mala rozmrazené kura aj bujón a čerstvú zeleninu, aby mohla vytvoriť jedlý pokrm, ktorý upokojí jeho žalúdok a prečistí myseľ.

Mala toľko otázok, a času mali málo.

Ale toto nemohla uponáhľať.

Priniesla tanier s vývarom do spálne práve vo chvíli, keď Mithridates prišiel k sebe a pomaly otvoril svoje oči.

„Priniesla som ti niečo ľahké na žalúdok."

„Ďakujem."

Pomohla mu posadiť sa a tanier položila na stolček, našťastie nepotreboval, aby ho kŕmila ona.

Kým jedol, Yvaine vírili v hlave myšlienky.

„Povedz mi o svojej rodine. Prečo ste mali také spory?"

Mithridates si povzdychol.

„Otec bol kráľ. Veril, že so silným spojením vzíde mocný dedič. Preto mal mnoho konkubín, z ktorých vzišli štyria synovia. Len ja som však mal za matku aristokratku."

Rivalita medzi súrodencami?

„Od narodenia mi matka pripisovala dedičské právo, pretože som z lepšej vrstvy než tí ďalší pankharti a to ostatné ženy, ani bratia neprehryzli. Pomstili sa. Poukazovali, že som slabší než oni a tak som na sebe o to viac pracoval. Cvičil som s mečom, aj som študoval filozofiu, vojenskú stratégiu a umenie."

„To muselo byť pre teba ťažké."

„Ani nie. Učil som sa rýchlo a učitelia chválili môj talent. Talentovaný Mithridates. Ale keď som pred bratmi otvoril ústa upozorňovali na moje chyby a neznalosť. Mal som vedomosti, ale nevedel som ich prakticky využiť."

Obaja sa odmlčali.

Mithridates však mal ešte náladu na zdieľanie svojej minulosti a tak pokračoval.

„Pomaly som sa aj bál chodiť z komnaty a preto som dostal ten liek. Pomohol mi, ale bratia na mňa zanevreli. Pár rokov to bolo v poriadku a otec bol spokojný. Ale potom bratia odhalili, čo mi pomáhalo a robili mi peklo. Začal som sa hanbiť."

Žiarlivosť nepoznala hranice a šikanovanie nepoznalo brata.

„Čo potom?" opýtala sa Yvaine a bála sa odpovede.

„Keď toho bolo už priveľa, utiekol som uprostred dňa z hradu. Stratil som sa v lesoch, ale pokračoval som ďalej. Čistou náhodou som natrafil na vojaka našej armády a tak sme pokračovali spolu."

„Čo tam robil?" spýtala sa Yvaine a zobrala Mithridatovi prázdny tanier.

„Dezertoval. Iason sa znudil a tak odišiel. Nezazlieval som mu to. Bolo príjemné len tak sa s niekým porozprávať. Narazili sme na cudzokrajných banditov, ktorí nás chceli zamordovať, ale presvedčil som ich na lepšiu korisť. Nebolo to ťažké."

„Čo si im ponúkol?"

Prvýkrát v ten deň sa na Mithridatovej tvári objavil úsmev.

„Svoje kráľovstvo. Popísal som im rozloženie hradu, kde sú vojaci a aký je tam režim ochrany. Navrhol som im najlepší postup a dokonca mi dovolili vytvoriť taktiku a viesť ich."

„To si sa chcel pomstiť?"

„To ma ani nenapadlo. Len som chcel ukázať čo viem a tešilo ma, že ma počúvajú. Avšak musím sa priznať že som cítil zadosťučinenie, keď som videl zdesených bratov kľačať predo mnou. Veliteľ Bahram bol získaným bohatstvom spokojný."

„Preto ti dovolil zostať?"

Prikývol a v tvári mu bolo vidieť zadostiučinenie.

„A vytvárať stratégie ďalších útokov. Boli sme s nimi neporaziteľný. Zrazu som bol niekomu užitočný."

Yvaine položila Mithridatovi ruku na koleno.

„Mithridates, ja si myslím, že si bol nadaný už predtým. Tvoji bratia len žiarlili a prekážal si im."

„Skutočne?"

„Určite. Potrebovali sa ťa zbaviť, aby mali trón pre seba."

Nepovedala mu, že si podľa nej zrejme išli po krku aj medzi sebou, len zo začiatku sa spojili proti najslabšiemu článku.

Mithridates vyzeral, že sa nad tým zamýšľa.

„Aby si sa oslobodil od minulosti, musíš prijať sám seba a prestať s drogami," povedala mu a on sa na ňu usmial.

„Tak ako ty si prejavila svoje pravé ja."

Yvaine si uvedomila, že naráža na jej make-up a ženskejšie správanie.

Áno, konečne sa začala prejavovať taká, aká skutočne bola. A páčilo sa jej, akou sa stala.

Konečne sa cítila krásna a s Mithridatom sa cítila žiaduca.

„Máš pravdu. Prestala som predstierať, že som môj otec."

Pobozkala ho na líce, hoci chcela na ústa, a odniesla prázdny tanier.

„Oddýchni si. Zajtra máme náročný deň."

Mithridates prikývol a ľahol si na vankúš.

Keby sa obaja v ten okamih pozreli na Mithridatovo predlaktie, možno by si aj všimli, že jeho tetovanie mizlo.

Tej noci sa ukončilo jeho prekliatie.

A začal jeho nový život.