Prebudení 4 - Mithridates

10. Kapitola

Keď pani Yvaine Clayová odišla do svojej komnaty, Mithridates si konečne mohol vydýchnuť.

Skutočne nečakal, že jeho pani bude taká bojovníčka.

S polovičným úsmevom si siahol na rebrá a pyšne mohol podotknúť, mu že zrejme urobila aj modriny, čo bol na ženu jej veľkosti skutočný úspech.

Ale očividne bola aj starostlivá a milá, keď mu dala osušku, aj komôrku na spanie.

Privoňal si k svojej pokožke a musel konštatovať, že čas bol síce v knihe zmrazený, ale mágia v nej neočistila jeho telesnú schránku. Zostal presne taký, aký bol v deň ich prekliatia.

Zostal na ňom prach aj pot po bitke, ktorú pred nečakaným uväznením okúsili. Vôbec nečakali, že by sa niečo také mohlo stať.

Keď si privoňal k pokožke, musel zvraštiť nos.

Skutočne potreboval kúpel.

Potreboval zo seba zmyť stáročný prach a pot, ktorých si nedopatrením jeho nová pani nevšimla a bol za to vďačný, pretože také poníženie by zrejme nedokázal zniesť.

Vstúpil do komôrky, kde bola vaňa z bieleho lesklého kameňa, ktorý nikdy predtým nevidel a oprel o stenu svoj krátky meč.

Musel obdivovať pokrok tejto doby.

Keď bol ešte členom kráľovského dvora, poznal vane z mramoru, ale ako vydedenci boli dostupné len vane z dreva a to bez prívodu teplej vody.

Teraz skúmal strieborný mechanizmus, ktorým voda tiekla do vane a dokonca si mohol vybrať teplotu vody.

Čo mal na sebe si zložil a na vrch si dal pásku z oka, pod ktorou skrýval jazvu a oko, ktoré stratilo svoju schopnosť darovanú Bohom.

Nádoba, ktorú mu pani Yvaine dala voňala dobre a pomohla vyčistiť a uvoľniť jeho stuhnuté telo.

Voda z rúry bola teplá a tak si Mithridates slastne a primerane dlho vychutnal svoj prvý kúpeľ v tomto storočí.

Potom sa osušil do sucha a vrátil si na slepé oko svoju očistenú pásku.

O oko prišiel už dávno v bitke a dlho preň trpel bolesťou. Priatelia sa mu snažili vtedy pomôcť, ale ich starosť ho ponižovala.

Aspoň že mal na to svoj liek.

V osuške sa potom uchýlil do svojej pridelenej komnaty, kde zrejme kedysi prebývala slúžka jeho novej pani.

Ale na tom mu nezáležalo.

Teraz nebol nič lepšie ako otrok.

V jednej zo skríň objavil mužské oblečenie a tak si ho začal skúšať.

Bolo zvláštne, ako pokrok bežal a to nielen v odeve, ale aj v samostatnosti žien a v oblasti vynálezov a to len videl toto jedno obydlie.

Mithridata zarazilo, ako sa mužský odev podobal na ten, čo mala na sebe jeho pani tento večer a to mu vytváralo v hlave kopu otázok.

Že by sa vytratila nežnosť žien?

Boli boje v tomto čase tak kruté, že sa stali aj ženy zo železa a driny?

K tomuto poznaniu sa čoskoro dopátra.

Vybral si nakoniec sivé tričko bez rukávov a nejaké modré nohavice z nepružnej látky, nohy si nechal bosé, hoci mal možnosť výberu takzvaných ponožiek.

Dvere svojej komnaty zatvoril a potom sa o ne oprel chrbtom. Z únavy a neistoty z neznámeho prostredia sa zviezol až na zem a zanadával.

Bol taký slaboch!

Z vrecka svojich kožených hnedých nohavíc, ktoré mal od piateho storočia, vytiahol hnedočierny kožený mešec a poťažkal ho v mozoľnatej ruke.

Nebolo to dosť.

V tomto mešci bolo riešenie všetkých jeho problémov, príčina jeho úpadkov a dôvod, prečo ráno vstával z lôžka.

Už dávno pred jeho zakliatím poznali ľudia drogy.

Len sa o tom nehovorilo.

Áno, vedel, že to nie je správne a nenávidel sa za to, ale bez nich si uvedomoval, ako sám sebou pohŕda.

Nikdy nenašiel iné riešenie.

Mithridates otvoril mešec a spočítal si, že byliniek má na tri splny málo. Nemohol ani ísť von a kúpiť si zásoby, to si uvedomoval.

Prvý dôvod bol, že nevedel, kde sa predávajú a či budú také, ako potreboval.

A druhý dôvod bol jeho pani Yvaine Clayová.

Tušil z jej postoja a otázok, že je vymáhateľ zákona. Ironické a nevhodné. Toto by mu netolerovala a zobrala by mu ich, alebo by ho potrestala iným spôsobom, ktorý by bol pre neho ponižujúci.

Preto to musel tajiť.

Aby toho dosiahol, bude musieť zapojiť svoj strategický talent a dávať si bylinky tajne a šetriť nimi.

Mithridates si povzdychol a z byliniek si zošúľal do papieriku paličku.

Otvoril okno kvôli dymu a paličku si zapálil.

Keď si potiahol, droga zaúčinkovala a on sa uvoľnene usmial, hoci vo vnútri sa mu chcelo kričať.

Bol chodiaca troska.