Prebudení 4 - Mithridates

34. Kapitola

Mithridates sa zobudil na zvuk čvirikania lesných vtákov a padania šišiek na strechu chatky.

Stále sa cítil zle, ale od minulej noci pocítil isté zlepšenie.

Yvaine mala pravdu.

Svojej slabosti zo závislosti sa musí zbaviť, hoci to bude dlhý boj a možno sám seba aj svoje okolie bude preklínať.

Videl však v televízii, že existujú miesta, kde môže o svojich problémoch hovoriť a oni pomôžu. Čo ťa nezabije, to ťa posilní.

Raz s tým musel skončiť.

Otočil sa a našiel vedľa seba ležať pod dekou Yvaine v hlbokom spánku. Zrejme sa o neho starala celú noc.

Chvíľu sa vpíjal do jej mierumilovnej tváre a odolával nutkaniu prejsť jej dlaňou po tvári, alebo ju prebudiť bozkom.

Ešte si nebol tak istý jej citmi k nemu, aby sa pokúsil o taký trúfalý čin.

Bol staromódny a dobre nepoznal tento svet, nechal ju preto v moci Orfea a opustil spálňu.

Našiel si nové oblečenie pozostávajúce z čierneho svetru a modrých nohavíc, napil sa ovocnej šťavy a vyšiel von z chaty do nového dňa.

Trávu pokrývala ranná rosa a na oknách sa zarosila hmla.

Slnko vypúšťalo svoje teplé lúče pomedzi konáre stromov a lesné stvorenia pokračovali vo svojich prípravách na zimný spánok, ktorý sa už blížil každým dňom.

Tento pohľad mu stáročia chýbal.

Ani si neuvedomil, koľko toho Yvaine dlžil. Vďaka nej mohol opäť dýchať čerstvý vzduch, chodiť po tráve a podporila ho aby prekonával závislosť.

Teraz bol rad na ňom.

Bol čas dať sa do práce, ktorú včera nestihol.

Podľa mapy z kuchynského stola zavesil na určené miesta bezdrôtové kamery, aby mali prehľad o všetkých cestách.

Mimo chodníkov uložil Mithridates sieťové pasce, ktoré sa spustia len váhou človeka a vynesú ho do koruny stromov.

Vykopal aj dve trojmetrové jamy, ktoré prekryl doskou a listami.

Nerobil to len pre seba, ale robil to hlavne preto, aby bola Yvaine v bezpečí. Dozvedel sa toho od Yvaine a Powellovej o ich nepriateľoch dosť na to, aby si robil obavy.

Mafiánska rodina Lawsonovcov používa smrtiace zbrane bez výčitiek a svedkov ich činov sa snažia rýchlo zbaviť.

Bolo až prekvapujúce, že Mitch Coleman žil tak dlho, aby mohol ísť za FBI.

Mithridates skontroloval poslednú lanovú pascu a dúfal, že bude fungovať tak, ako v minulosti, keď pripravoval ochranu ich dočasných prístreškov.

Mal Yvaine rád, než aby ju videl v obavách.

Vlastne ju mal natoľko rád, že mu na nej skutočne záležalo a prial si ju udržať v bezpečí.

Keby si mohol skutočne vybrať, chcel by zostať s ňou a zistiť, či by si vedel zvyknúť na tento nový svet.

Ale kvôli kliatbe, ktorá ho sužovala už stáročia nemohol dať Yvaine spoločnú budúcnosť, hoci si to z hĺbky duše prial.

Po prvýkrát v živote si uvedomil, že sa zamiloval do ženy.

Ženy, ktorá ho dopĺňala a vyrovnala sa mu aj v boji.

Pri tom uvedomení sa musel zastaviť a nadýchať sa.

„Toto je zlé."

„Čo je zlé?" opýtala sa Yvaine, ktorá ho zrejme prišla hľadať, keď vstala.

Rýchlo sa spamätal z prekvapenia a otočil sa k milovanej žene. Vyzerala nádherne, v čiernych nohaviciach, kockovanej košeli a v rozopnutej zimnej bunde s výšivkou nejakého káčera.

Aj táto jej podoba ho sužovala v srdci, akoby sa nedokázal pre svoje city nadýchnuť.

„Len to, že nemám dosť pascí na obranu chaty," zaklamal.

Pokrčila plecom.

„To nevadí. Aj ja mám pár trikov v rukáve. Radšej si poď dať raňajky. Už sú na stole."

Mithridates prikývol a ako ju nasledoval k chate, niečo si prisľúbil.

Nájde spôsob, ako tú kliatbu zlomiť.