Prebudení 4 - Mithridates

35. Kapitola

V deň dohodnutého stretnutia, čo bolo päť dní po ich príchode, sa Yvaine s Mithridatom presunuli do miestnosti s monitormi a sledovali, čo nedôjde k pohybu.

Každú chvíľu sa Yvaine pozerala na hodinky a čakala, kedy sa to začne a z toho napätia bola nervózna.

Keď volala Budovy Rainesovi povedala mu, že práve dnes po obede dorazia do tejto chaty, aby sa mohli stretnúť s týmom FBI, ktorý ich mal dostať na nové bezpečné miesto.

Nepovedali, že tam budú už pár dní vopred, len ho uistila, že sa tam zdržia len do súmraku.

Boli to klamstvá, aby mohli nalákať Lawsonovcov k akcii.

Podľa Yvaine, a jej kolegovia by určite súhlasili, to predstavovalo veľký risk, ale na polapenie zradcu to bolo ideálne.

Keď mala čas a prebrala si všetky dôkazy, stopy a svedectvá, vyšlo jej niekoľko podozrivých.

Niektoré mená na zozname jej lámali srdce, ale dnes konečne zistia, kto dodával informácie rodine Lawsonovcov a kto dostával úplatky.

Yvaine sa zahryzla do proteinovej tyčinky a Mithridates sa napil čiernej kávy. Ruka sa mu ešte trochu triasla.

„Si v poriadku?"

„Áno. Moje telo len chce ďalšiu dávku, ale moja myseľ to prekoná."

Yvaine na neho bola hrdá.

„Dobre. Nemusíš mať obavy. Náš plán bude fungovať."

Ich plán spočíval v sledovaní piatich rôznych chodníkov.

Prvý chodník zo západu mieril od rieky Des Plaines, ku ktorému sa dalo dostať z 25. Avenue. V tejto časti mesta boli nočné kluby a preto by si pár áut zrejme ľudia nevšimli.

Druhý chodník bol južne od golfového ihriska. Indian Boundary pri N. Cumberland Avenue. Kto vie, či majú mafiáni radi golf?

Zo severu sa nachádzala pikniková oblasť Che-Che-Pin-Qua Woods pri parku. Yvaine používala hlavne túto cestu a len málo ľudí vedelo o chodníku k jej loveckej chate.

Na severovýchode od chaty bola štartovacia a pristávacia dráha Schiller Model, ktorej majiteľ bol nepríjemný chlap, paranoidný viac, ako Yvainin otec. Ten by príchod cudzincov ohlásil na polícii osobne.

Posledný chodník bol najdlhší a najnáročnejší. Ťahal sa od W. Grace Street.

Sedeli pri monitoroch už štyri hodiny a zatiaľ nezaznamenali nič podozrivé.

„Kedy to už začne?" opýtal sa Mithridates a práve vtedy sa zapla kamera desať.

Na ceste z golfového ihriska prechádzalo pätnásť ozbrojených mužov, na čele so starším mužom v obleku.

Jeho tvár poznala z novín a hneď pocítila hnev a zlobu.

Zrazu sa niekoľko mužov oddelilo a vybrali sa mimo chodník, akoby kontrolovali najbližší terén.

„Chcú sa roztiahnuť, aby sme im neušli!"

Mithridates sa usmial.

„Napočítaj do troch."

Ani nemusela.

Tí, čo zišli z chodníka nakráčali do skrytej siete a zrazu sa ocitli päť metrov nad zemou.

„Tvoja práca?" spýtala sa Yvaine a videla pýchu na jeho tvári.

„Samozrejme. A pamätáš si, kto vedel práve o tomto chodníku?"

Yvaine to pravdaže vedela.

Tak veľmi tej osobe verila.

A tak veľmi sa sklamala.

Mithridates chytil Yvaine za ruku a stisol ju.

„Viem, že na to nie je vhodná chvíľa, ale rád by som ti niečo povedal. Keď toto skončí, zrejme už nebudem mať príležitosť, alebo odvahu."

Teraz však boli sami, uvedomila si Yvaine.

„O niekoľko týždňov sa vrátim do knihy a mal by som výčitky, keby som ti to nepovedal."

„Áno?"

„Čo som sem prišiel, stála si vždy pri mne a pomáhala si mi. Nemám v tomto veľmi skúsenosti, ale viem, že sa nemýlim."

Yvaine sa na neho poriadne pozrela a videla, ako bojuje so slovami a s rozpakmi.

Rada by počula tie slová, ale v tomto prípade musí prevziať iniciatívu ona.

Prerušila preto Mithridatove rozpačité slová a za golier si ho pritiahla k sebe.

Zmocnila sa jeho pier a v tom okamihu sa strach rozplynul a ich pery sa spojili vo vrúcnom bozku a v pevnom objatí.

„Aj ja ťa milujem."

„To som mal povedať prvý ja."

„Neskoro," povedala Yvaine a pustili sa.

Pokračovanie bude až keď táto akcia skončí.