Something dangerous [Harry Styles - SK]

Part 4 - I would never hurt to a woman

Zoe:

Strach, hlad a smäd. Niečo čo prežívam už nejaký čas. Vôbec neviem ako dlho som tu. Mobil sa mi vybil. Hodiny tu nie sú, a aj keby boli, tak na nich v tejto tme nič nevidím. Niečo mi hovorí, že je noc. Vonku počuť stále nejaké zvuky. Praskanie, šušťanie. Bojím sa. O tom niet pochýb. V ústach mám sucho a necítim nič, len smrad. Vonia to ako skazené mäso. No radšej ani nechcem vedieť, čo to je.

Odvtedy ako ma sem hodil som sa nepohla. A ani to nemám v pláne. Taktiež som ho už ani nepočula. Neviem či som za to rada. Z jednej strany sa bojím ak som tu sama, no ak by tu mal byť a kričať po mne, tak nech je radšej niekde v riti. Moje myslenie ho asi privolalo, pretože zrazu som započula obrovský buchot a krik.

"KURVA!! SOM KOKOT! PIČE!" kričal tak, že ma až uši boleli. Nechcela som aby v tomto stave prišiel sem. No stalo sa. Zrazu sa dvere otvorili a ja som prekvapivo videla nič. Zase len tma. No jeho dych bolo počuť. Dýchal veľmi rýchlo. Aj keď som ho nevidela, tak som vedela, že sa približuje, že je skoro pri mne. Najprv sa ma jemne dotkol na ruke. Rýchlo som sa uhla do boku. Skúsil to znova, no ja som sa uhla.

"No táák, bábika. Nebuď taká." povedal a tentokrát ma chytil za stehno.

"Prosím nedotýkaj sa ma." zaprosila som.

"Prečo by som nemal?" povedal a ja som vycítila jeho úsmev.

"Lebo to nechcem." znovu som pípla.

"Koľko veci ja nechcem a musím ich robiť." povedal. Už som mu radšej nič nepovedala. Nemala som potrebu dostať facku alebo niečo podobné. Ani on nič nehovoril. Pomaly si začal na mňa sadať. Sedel obkročmo a nehovorím, že to bolo príjemné. Vedela som, čo chce urobiť, no nechcela som si to pripustiť.

Zrazu so mňa zosadol a sadol si vedľa mňa.

"Posaď sa." povedal. Rýchlo som tak urobila. Nič nepovedal, len ma objal. Nič som nechápala. Najprv to vyzeralo, že chce urobiť... TO! Teraz ma objal. U tohoto chalana ma asi naozaj už nič neprekvapí. Zrazu som pocítila chlad. Pustil ma.

"Môžeš spať." povedal a chystal sa odísť.

"NIE! STOJ! Povedz mi, čo tu robím. Prečo som tu. Chcem ma pretiahnuť? Sprav to! Nech to mám za sebou. Chceš ma zabiť? Urob to! Len ma tu nenechávaj takto. Hladnú, smädnú, v zime. Počuješ? Nechápe ťa! Si obyčajný chudák!" skríkla som. Sama som nevedela, kde sa to vo mne bere. Nikdy som nikomu nevynadala. Nikdy som si to nedovolila, ale dnes áno. A to ešte aj k nemu. Ani som si to neuvedomila a už ležal na mne.

"Ešte-raz-ma-nazveš-chudákom-tak-potom-uvidíš-aký-viem-byť-zlý." zašepkal mi do ucha. Každé jedno slovo vyslovoval tak zreteľne, že som z toho mala až zimomriavky. "A ešte dve veci. Prvá - tu som pánom ja, takže si miláčik dávaj pozor, čo a komu hovoríš. A po druhé - nikdy, zapamätaj si NIKDY, by som neublížil žene." povedal a to bolo posledné čo vyšlo z jeho úst. Postavila sa a odišiel a ja som tam znovu ostala. Sama.

Okej, takže dnes ďalšia, trošku kratšia,no dúfam, že môže byť. Je to tak rýchlo. A ešte jedna vec, keďže som nič dlho nepridala, tak som nemala možnosť sa spýtať, že kto bol na koncete vo Viedni??? Ja som bola a môžem povedať, že to bol môj najlepší deň v živote a nikdy na to nezabudnem. Ešte teraz sa z toho nemôžem spamätať. Takže LIKES&COMMENTS♥

*Laulinka