Something dangerous [Harry Styles - SK]

Part 42 - Blonde girl

Zoe:

"Si si istá?" spýtal sa takmer okamžite.

"Som si istá." poviem. Rukami som nahmatala jeho erekciu a rukou som sa o ňou obtrela. Zavrel oči a z hlboka sa nadýchol.

"Prisahám, že ak to urobíš ešte raz, tak sa rovno urobím." zašepká mi pri uchu. Náhle sa postaví a začne sa vyzliekať. Ani sa nenazdám a obaja sme nahí. Netajila som sa tým, aká som prekvapená, keď som videla jeho priridzenie. Chlapec sa má čím chlapiť. Zohne sa po nohavice a zo zadného vrecka vytiahne balíček kondómov. Až vtedy si uvedomím, že sa toto všetko naozaj deje. Nedokázala som vnímať strach a nervozitu ztoho čo sa deje. Vnímala som len lásku,ktorú ku nemu cítim a hádam aj on ku mne. V podobnej situácii som už bola, no nikdy to nebolo s niekým koho som milovala. S niekým bez koho by som nedokázala žiť. A to Harry bol. Môj život. Moje všetko.

"Naozaj si si istá?" znovu sa opýta.

"Áno Harry som si istá." poviem. Ani sa nenazdám a jeho dva prsty sa už znovu oboznamujú so mnou.

"Si pre mňa dosť vlhká, takže to pôjde ľahšie." povie. Rozpráva sa akoby som to robila prvýkrát.

"Harry ja nie som panna." poviem narovinu, cítim červeň v lícach.

"Ja viem. Ale viem, aké to bolo predtým. Chcem aby toto bolo pre teba niečo iné. Niečo na čo nebudeš chcieť nikdy zabudnúť. Nie je to poprvé ani jedného z nás, ale je to naše poprvé." povie.

"Na toto nikdy nezabudnem, ver mi." poviem.

"Dobre, ale ak ťa to bude bolieť povedz a ja prestanem." povie.

"Psst.."

O niekoľko sekúnd išiel pomaly do mňa. Bolelo to, ale nie tak moc ako inokedy. Teraz to bolo iné, také úžasné. Najprv do mňa vošiel celý a chcvíľu sa nehýbal, aby som si zvykla na jeho dĺžku. Keď sa začal pohybovať, tak som pochopila, že on je jediný, ktorý ma doviedol do takého stavu v akom som bola.

"Acho bože," zastonal. "Milujem ťa Zoe." povie a jeho pohyby sa ešte zrýchlia. Bolesť pomaly ustupje. Napätie sa vo mne hromadí a ja viem, že ochvíľu príde moment plný eufórie. Jeho hlava bola zaborená v mojom krku a jeho dlhé kučery na šteklili po celej tvári. Rukami som mu doslova škriabala chrbát. Mohla som cítiť ako sa jeho telo napínalo.

"Už budem." zastoná mi do krku. Obidvaja vcholíme naraz. Bolesť, ktorú som pri tomto na začiatku pociťovala by som kľudne postupovala znova a znova kvôli pocitu, ktorý cítim teraz. Pomaly zo mŇa vyjde a ľahne si na mňa. Naše spotené tela sa dotýkajú snáď na všetkých miestach. Pár minút ani jeden z nás nič nepovie. Snažíme sa ukľudniť naše dychy.

"Bolo to lepšie ako inokedy?" spýta sa. Vážne sa ma to pýta.

"Lepšie? Harry s tým čo to bolo predtým sa to nedá porovnať. Toto nebolo ani zďaleka lepšie. Bolo to to najlepšie, čo som v živote zažila. Milujem ťa."

"Milujem ťa." odpovie a venuje mi dlhý bozk na čelo. Usmejem sa a od únavy si nespomínam už na nič iné, čo sa v tú noc stalo.

Ráno:

Keď som sa zobudila videla dve zelené kukadlá rovno pred mojou tvárou.

"Ako dlho si hore?" spýtam sa rozospata.

"Dlho, nechápem ako môžeš byť taký spachtoš." povie a začne sa smiať. Milujem jeho smiech. Milujem jeho.

"Idem spraviť raňajky," postaví sa z postele. "A za 10 minút nech si dole." povie a žmurkne na mňa. Nad jeho gestom sa musím usmiať. Ešte chvíľu ležím v posteli a potom sa rozhodnem ísť dolu za ním. Akonáhle sa však postavím, sadnem si znovu na posteľ. Celé telo ma bolí.