Something dangerous [Harry Styles - SK]

Part 5 - My name is Harry.

Zoe:

Nevedela som či mám plakať, či kričať. Už som tu zavretá ďalší deň. Jediné, čo tu mám je voda. Ani jedlo mi nedal. MOJE JEDLO! Čo si myslí asi moja rodina? Hľadajú ma? Určite ma hľadajú. Koľko som tu tri dni? Stále na tom istom mieste. Od jeho poslednej návštevy som ho nepočula. A som za to rada. Bojím sa pohnúť. Nespala som skoro celý čas, čo som tu. Tu sa ani spať nedá. Nič na svete neľutujem viac ako to, že som išla s ním. Dobrovoľne. Pretože aj keby som sa odtiaľto nejako dostala, tak ho nemôžem udať za to, že ma uniesol. Neuniesol. To ja piča som išla sama. Čo ma to napadlo?

"Vstávaj!!" počula som hlas. Nebol to však jeho hlas. Bol to chlap. Ale nie jeho.

"Veď som hore, čo chceš?" niekto prehovoril. Teraz to bol on.

"Kde je to dievča?" spýtal sa ten neznámy hlas. Myslel mňa?

"Ešte som ju nenašiel." povedal on.

Dobre, dávam ti poslednú šancu Harold, ale ak prídem nabudúce a ona tu nebude, tak prisahám, že ťa zabijem." povedal ten hlas a už som počula buchnutie dverí. Odišiel.

"Kurva!" zanadával on. Harold. To je jeho meno? Znie to skôr ako meno nejakého šľachtica. Harold. Musela som sa usmiať.
Zrazu sa dvere na miestnosti v ktorej som bola rozleteli a v nich stál Harold.

"Odchádzame." povedal kľudným tónom.

"Kde?" spýtala som sa. Prečo nemôžem raz držať jazyk za zubami?

"Niekde, kde ťa nenájdu." povedal. Nechápala som.

"Kto? Kto by ma mal hľadať?" spýtala som sa. Znovu.

"To jedno. Ale ver mi, ak pôjdeš so mnou, tak jedine tak ostaneš v bezpečí." povedal a zahľadel sa mi do očí. No potom, čo všetko bol schopný urobiť, tak som si nebola istá, či mu môžem veriť. Ale znovu som tak urobila. Uverila som.

"Dobre. Pôjdem s tebou. Ale daj mi jesť prosím." poprosila som, pretože som bola naozaj hladná.

"Cestou sa niekde zastavíme." povedal. Konečne nenamietal a v niečom so mnou súhlasil.

"A ešte jedna vec." znovu som sa ozvala.

"Čo chceš?" otrávene sa na mňa otočil, keď sme boli v kuchyni. Teda ak sa to dá nazvať kuchyňou.

"V týchto veciach som bola 4 dni aj s dneškom, takže potrebujem niečo čisté." povedala som. Sklonila som hlavu, pretože som sa bála, že znovu po ne nakričí.

"Okay." povedal jednoducho. Woow. Tento chlapec má dnes len prekvapuje. A to len v tom dobrom svetle. Len dúfam, že takýto ostane ešte nejakú tú dobu. Vyšli sme von a ja som konečne objavila denné svetlo. Konečne som niečo videla. Konečne som bola na čerstvom vzduchu. Konečne som sa cítila aspoň trošku slobodná. Nasadli sme do auta a ja som konečne sedela po dlhej dobe na niečom pohodlnom. Tuším čoskoro zaspím. A tak sa aj stalo.

***

"Vstávaj." počula som nejaký hlas. "Sme na pumpe, tu máš peniaze a choď si kúpiť niečo na jedenie." povedal pokojným hlasom. No ja som pokojná nebola.

"To myslíš vážne? Mám tam ísť takáto špinavá a smradľavá?" spýtala som sa.

"Ježiš. Počkaj hneď som späť." povedal. Vystúpil z auta a už som videla len ako kráča ku pumpe. Videla som ho cez sklo a rozmýšľala som, že keby nebol taký debil, tak.. NIE! Ani nad tým nerozmýšľaj.

"Tu máš." podal mi bagetu. Kedy sem prišiel? Ako to, že som ho nepočula?

"Ďakujem." povedala som a on už potom nič nepovedal. Začala som jesť a ten pocit bol, bol proste úžasný.

***

Po asi dvoch hodinách cesty som sa už musela niečo spýtať.

"A kde vlastne ideme?"

"Do môjho domu." bola som prekvapená, že mi to povedal.

"Okej, Harold." povedala som a znovu som sa usmiala nad tým menom.

"Ty si na mňa nahnevaná?" hneď sa spýtal.

"Nie. Možno. Prečo?" Nechápavo som na neho otočila hlavu.

"Lebo iba ľudia, ktorí ma nenávidia a ktorí sú na mňa nahnevaný ma volajú Harold." povedal.

"A ako ťa mám teda volať?" spýtala som sa.

"Tak ako sa volám." odpovedal mi. Tak dik no.

"A ako sa voláš?" spýtala som sa s nádejou, že mi odpovie.

"Harry. Moje meno je Harry." povedal.

OKEJ, dnes som sa rýchlo snažila niečo napísať, tak to tu máte a ja sa rýchlo bežím učiť dejepis lásky moje :) LIKES&COMMENTS♥

*Laulinka