Something dangerous [Harry Styles - SK]

Part 43 - Christmas (SPECIAL)

Harry:

Toto som dojebal na plnej čiare. Na čo som so sebou bral Cathy? Všetko som dosral. Ale ako som mal vedieť, že tu bude Zoe? Cathy je kamarátka. Priznávam, že kedysi medzi nami niečo bolo, ale to je dávno preč. Teraz už máme len čisto kamarátsky vzťah. Lenže to mi je na piču, keď mi Zoe určite veriť nebude a so svojou tvrdohlavosťou si bude stáť za svojim. 

Zoe:

"Naozaj ti nič nie je?" pýta sa ma Melissa s ktorou sedím v aute a smerujeme ku Niallovi domov. Dúfam, že nás tam už Harry nebude čakať.

"Ja len o tom nechcem teraz hovoriť." povedala som a zrak som znovu odvtrátila k oknu. Už mi na to nič nepovedala. A bola som rada, nechcela som sa jej tu rozrevať od žiarlivosti. Akonáhle sme došli domov, teda ku Niallovi domov, poďakovala som Melisse a ako stíhačka som vyšla z auta do domu. 

"Ako bolo?" spýtal sa ma vysmiaty Niall, keď som vošla. Hneď ako ma však videl, tak úsmev z jeho tváre zmizol. Započula som auto. Harry. Je tu. 

"Čo sa stalo?" spýtal sa.

"Spýtaj sa Harryho." povedala som mu a rýchlo som vyšla hore schodmi. Zavrela som sa do izby a zamkla som ju. Vedela som, že Harry bude chcieť ísť tu, no ja potrebujem byť chvíľu sama. Z dola som počula ako sa Niall s Harrym rozprávajú. Teda Niall sa snažil rozprávať s Harrym. 

"Daj mi pokoj! Nič sa nestalo!" skríkol Harry a to som už počula silný buchot na schodoch a následne búchanie na dvere. 

"Zoe, otvor tie dvere!" kričal. No mňa ani nepohlo, no začala som plakať. "Zoella!" skríkol a môj plač zosilnel. Vedela som, že Harry mi neublíži, no aj tak som sa ho bála. "Prosím." dodal potichu. Chcela som tam ísť a objať ho, pretože som to potrebovala, no neurobila som tak. Zostala som na posteli a plakala som. Ešte niekoľkokrát som počula ako hovorí moje meno, no nereagovala som. Neviem akým spôsobom, ale nakoniec som zaspala. Zobudila som sa na nejaké hlasy. Pozrela som sa na hodinky. Boli dve hodiny ráno. Až teraz som si uvedomila, čo sa stalo a že Harry je pravdepodobne stále na chodbe.

"Mal by si si ísť ľahnúť." povedal nejaký hlas. Patril Niallovi. 

"Nie, neodídem pokiaľ mi neotvorí a ja jej to nevysvetlím." povedal Harry. To sa ešte načaká. 

"Pozri brácho, ja neviem, čo si jej urobil, ale viem, že ona tak rýchlo odtiaľ neodíde. Poď si na chvíľu ľahnúť a ráno si zase môžeš sadnúť tu." povie Niall a ja dúfam, že Harry ho poslúchne. 

"Dobre." povedal jednoducho. Čakala som, že bude viac protestovať, no bola som rada, že odtiaľ odíde. 

Ráno:

Zobudila som sa o 7 ráno. Žiadne hlasy som ešte nepočula, čo znamená, že asi všetci spia a ja som dúfala, že spí aj Harry. Pomaly som sa postavila z postele a prešla som do kúpelne. Keď som sa pozrela do zrkadla, zľakla som sa samej seba. Pod očami som mala obrovské kruhy a vyzerala som celkovo ako monštrum. 

Pomaly som otvorila dvere na izbe a našťastie Harry tam nebol. Potichu som zišla dole do kuchyne a nabrala som si vodu do pohára. 

"Ako si sa vyspala?" ozval sa chrapľavý hlas a mne od strachu pohár spadol na zem a rozbil sa. Otočila som sa a zbadala som Harryho, ktorý bol oblečený v tom, v čom bol včera a vyzeral akoby nespal celú noc, no stále bol prekrásny. Nič som mu nepovedala, len som prikývla hlavou na znak súhlasu aj keď to bola lož, nespala som dobre. Zohla som sa a začala som zbierať črepiny. 

"Ja to upracem." povie a kľakne si.

"Nemusíš ja to upr--" 

"Ja to upracem." povie hrubším hlasom. "Dlžím ti to." dodá a mne sa hneď objavia spomienky na ten večer, keď naschvál rozbil riad a ja som to upratovala. Sledovala som ako to hádže do koša a pritom som si pomyslela, že Vianoce som si takto nepredstavovala. Bez slova som prešla ku chladničke a začala som vyťahovať vajíčka. Akonáhle to Harry upratal, postavil sa a odišiel. Znovu som ho nechápala, ale neriešila som to. Ešte som sa necítila na to, aby som sa s ním rozprávala. O pár minút sa v kuchyni objavil Niall.