Something dangerous [Harry Styles - SK]

Part 6 - Bitch

Harry:

Musím ju ukryť pred nimi. Túto si nechám pre seba. Nikomu ju nepredám.

Zoe:

Cesta trvala snáď celý deň. Na miesto sme prišli až večer. Teda nebol večer, ale stmievalo sa. Vystúpila som z auta a predo mnou sa objavil obrovský dom.

"Woow." bolo jediné, čo zo mňa vyšlo.

"Moc sa neteš. Dnu to nie je také dokonalé. Nie je tam nič." povedal chladno. A Harry je späť. Nič som mu na to nepovedala. Bola som radšej ticho. Kráčali sme ku domu. Niesol v rukách krabicu a ja fakt neviem, na čo mu bola. Došli sme pred dvere a ostali stáť. Prečo tu stojíme?

"Aj otvoríš?" spýtal sa podráždene.

"A čím to mám asi otvoriť." pípla som.

"Zadnom vrecku mám kľúče." povedal. To myslí vážne? Len som sa ne neho pozrela a na jeho tvári bol pohľad 'Ešte dlho tu budeme stáť?'. A tak som teda ruku strčila do jeho zadnému vrecka. Nemôžem povedať, že to bolo nepríjemné. Naopak, musela som sa usmiať, keď som sa párkrát chytila jeho zadku.

Keď som kľúče vytiahla, tak som odomkla dvere a Harry vstúpil. 'Gentleman' pomyslela som si. Keď Harry vravel, že tu nie je nič, tak mal pravdu. Nebolo tu nič. Boli tu nejaké krabice, ale bolo to prázdne. Harry vyšiel hore schodmi a mňa tam dole nechal. Čo mám ako robiť? Špinavá. Išla by som sa aj umyť, ale kde sú uteráky? Harryho by som sa aj spýtala, ale kde je? Nejdem za ním, pre istotu. Prešla som do nejakej miestnosti a ako som zistila, tak to bola kuchyňa. Pozrela som sa do krabíc. Boli v nich poháre a taniere a všetky tieto vecičky. Keď už nemám nič na práci, tak som to začala vybaľovať. Snažila som sa byť čo najtichšie, aby ma Harry nepočul. Keď som už mala všetko hotové, tak som sa usmiala sama nad sebou. Pozrela som sa na hodinky, ktoré boli na rúre. Ak nešli zle, tak je pol jedenástej. Fúúú. Zrazu som počula ako ide niekto po schodoch. Najprv som si bola istá, že ma pochváli no opak bol pravdou.

"To čo si urobila?" spýtal sa chladne a jeho pohľad nebol práve príjemný.
Hneď mi z tváre zmizol ten úsmev, ktorý som tam mala.

"Vybalila som to." povedala som.

"A kto ti dovolil?" znovu mi položil otázku.

"No, ono to tu bolo. Ja som si myslela--"

"MNE JE JEDNO ČO SI SI KURVA MYSLELA!!! Toto je môj dom a bývam tu už dva roky a nikdy som to nevybalil. Okej? Je to tak, pretože chcem aby to tak bolo!!! Teba do toho nič nie je!! Môžeš byť rada, že si tu. Môžeš byť rada, že ešte žiješ!!! Kurva vyjebaná!" kričal. A to mi už slzy stekali dolu tvárou jedna za druhou. Je mi jedno, že na mňa kričí, dokonca ani to, že 'mám byť rada, že žijem' som nepochopila. Ale to ako ma nazval. Nikto mi tak nikdy nepovedal. Nikdy. A ani neviem vyjadriť ako mi to slovo ublížilo. Stála som tam na mieste a to slovo sa mi stále premávalo v hlave. Kurva, kurva, kurva...

Dobre, takže dnes tu máte ďalšiu časť a ja dúfam, že sa vám páči :)

LIKES&COMMENTS♥

*Laulinka