Something dangerous [Harry Styles - SK]

Part 26 - I will protect you, I promise

Zoe:

Asi po piatich minútach klepania na dvere som to vzdala. Neotvorí. Vyšla som hore do izby, otvorila som skriňu. Obliekla som si rifle, čisté tričko a mikinu. Vošla som do kúpeľne a trošku som sa učesala. Make-up som si nedávala a ani nič podobné. Nikdy mi nerobilo výjsť von bez make-upu a k tomu, ani ma tu nikto nepozná. Zišla som dole a išla smerom ku knižnici.

"Neviem ako ty, ale ja idem von. Maj sa." povie a idem ku dverám. Nepočujem žiadne zvuky, čo znamená, že ma má v riti. Obujem sa a vyjdem von. Čerstvý vzduch. Niečo za čo by som posledné dni vraždila. Ako som si mohla všimnúť sme v nejakej nie moc mestskej časti Seattlu. Je tu veľa prírody. A to som len rada. Nikdy som nechcela žiť medzi mrakodrapmi. Prechádzam sa po blízkom parku, zatiaľ čo premýšľam a mojom živote...

Harry:

Zaspal som. Vážne som zaspal v tejto jebnutej knižnici? Pamätám si ako Zoe klopala na dvere, už nič nepočujem. Asi to vzdala a teraz pozerá televízor. Postavím sa a otvorím dvere. Je tu až moc veľké ticho.

"Zoe?" nič. Dobre, budem klamať ak poviem, že som bol kľudný. 

Prehľadal som celý dom, ale ona nikde. Do riti, kurva! Kde je? Určite ju niekto uniesol, určite tu boli. Ale to by kričala nie? To by som sa zobudil. Zavolám jej. 'A ako jej zavoláš, keď si jej zobral mobil?' pripomenie mi podvedomie. Do riti, ja som taký kokot, že to až nie je normálne. Čo teraz? Kde ju mám hľadať?

Zoe:

"Zoe?" počujem hlas za mnou.Otočím sa.

"Em? Si to ty?" neverím, že je to ona. Rýchlo ku nej prídem a silno ju objímem. Emily je kamarátka z domova. Ale posledný rok sme sa asi ani nevideli.

"Čo robíš tu v Seattle? A k tomu sama." hovorí.
Nevedela som, čo mám povedať. Nemôžem povedať, že ma niekto uniesol a že teraz s ním utekám pred ani neviem kým.

"Ja, ehm.. S kamarátom sme chceli vyskúšať, aké je to tu žiť, takže sme tu." poviem.

"S kamarátom hej?" začne rýpať.

"Áno, s kamarátom. A ty? Ste s Benom stále spolu?" pýtam sa.

"Nie, s Benom sme sa asi pred dvomi mesiacmi rozišli, ale mám sa super." povie a usmeje sa.

"To je dobré, vieš čo rada by som sa s tebou rozprávala, ale musím sa vrátiť." poviem.

"Máš večierku?" spýta sa a začne sa smiať.

"To nie, len už proste musím ísť."

"Dobre, tak číslo moje máš, kedykoľvek zavolaj. Som na linke." povie a objíme ma.

"Dobre, tak zatiaľ." poviem a už odchádzam. Je 7 hodín večer. Nie je to veľa, ale v tom parku som bola od obeda. Ani si nechcem predstaviť, čo bude Harry robiť. Musím povedať, že sa ho trošku bojím.

Keď som bola už pred domom všimla som si, že sa svieti v našej izbe. Išiel odtiaľ hluk. Ako keby niekto niečo rozbíjal. Žeby bol Harry až tak nahnevaný?

"Tu nie sú!" kričí nejaký hlas. Ide to z nášho domu. Otočím sa na päte a idem preč. Kde je Harry? Čo budem teraz robiť? Moje kroky boli čoraz rýchlejšie a rýchlejšie...

Harry:

Už celý deň tu jazdím po tomto vyjebanom Seattle, ale ona nikde nie je. Už sa stmieva. Možno už bude doma. Keď som sa vracal všimol som si dievča, ktoré vyzeralo ako Zoe. Ale prečo by utekala? Istotu som mal vtedy, keď som si všimol, že má na sebe moju mikinu. V momente som strhol volant a otočil sa. Zastavil som auto a vyšiel von.

"Zoe to som ja, Harry." povedal som hlasnejšie aby ma počula. Zastala, otočila sa a začala ku mne bežať.

"Harry." vydýchla z posledných síl a doslova sa na mňa zavesila.

"Kde si bola? Si normálna? Prehľadal som celý Seattle a ty nikde, tak som sa bál. Už nikdy nikde nepôjdeš. Odteraz ma budeš poslúchať na slovo--"

"Harry v naš--" nedovolil som jej dopovedať.

"Nie, počúvaj. Myslím to vážne. Naozaj. A teraz ideme domov,poď." poviem a idem ku autu.

"Nie." zastaví ma. "Nemôžme ísť domov,niekto tam je." povie. Čože? Niekto je v našom dome?

"Ako to vieš?"

"Chcela som ísť domov, videla som, že sa svieti v našej izbe a tak som si myslela, že si to ty. Lenže potom som počula hlasy a-a ja proste som rýchlo utiekla." povie a môžem vidieť, že ak ju nechám pokračovať, tak začne plakať.
Rýchlo ju objímem a pritisnem si ju k sebe tak blízko ako to ide.

"Ochránim ťa, sľubujem." zašepkám jej do vlasov.

AAAAA, dnes máte druhú časť. Nemyslela som si, že sa to stane, ale stalo. Zajtra okolo obeda sa môžete tešiť na ďalšiu, no a zajtra večer bude možno tiež ďalšia... :)

HOPE YOU LIKE IT anddddd LOVE YA♥

*Laulinka