Confusion

Debata

Zastaneme na pumpe a Denis odbehne natankovať. Obzerám si okolie. Kde môžeme byť? S mojím orientačným zmyslom to neviem ani len odhadnúť. Podľa nápisov však usudzujem, že sme stále neprekročili hranice.Denis sa ochvíľu vracia do auta.

"Mali by sme sa zastaviť niekde v prírode. Tráviť toľko hodín v aute nie je moc pohodlné." nečakane povie. On myslí aj na niekoho iného ako na seba? To je mi novinka. Jeho slová odignorujem, aj tak si spraví po svojom. Mne je už všetko jedno. Aj tak si so mnou manipuluje ako z handrovou bábikou. Najprv ma kvôli nejakým chlapom, čo ho naháňajú, prinúti odísť s ním ktovie kam. Potom ma nejaký surovec zbije. A nakoniec ma ešte priotrávia. Možno sa z tejto dobrodružnej cesty ani nevrátim živá. Hlások v hlave mi však šepká: Radšej toto ako stereotypný život doma...

O pár minút vyjdeme na nejakú poľnú cestu a zaparkujeme.

"Tak na hodinku sa vyvetráme."povie Denis.

Ja si sadnem na blízky peň a z hlboka dýcham lesný vzduch. "Sorry, že som ťa zaplietol do tých sračiek." "Neodpustím ti kým mi nepovieš pravdu."

"Akú pravdu?"

"Netvár sa ako hlúpy!" vyletím.

"Stále niečo zatajuješ, prenasledujú ťa nejaký mafiáni či kto, nič mi o sebe nepovieš a tie jazvy!"

On zamyslene pozerá pred seba. V očiach mu vidím hnev i smútok.

"Nebol som najlepší človek. Nebol som tak vychovaný. "

"A kto boli tí ľudia?"

"Starí známi."

Po tých slovách chce odísť. Ja ho však strhnem za rameno.

"Ešte je tu jedna vec.

"Hm?"

"Prečo si povedal: Tá malá mi vbehla do cesty?"

"Vbehla si, nie?"

"To skôr ti mne! Ja som stála, ty si do mna vrazil a nazval si ma malou!"

"Bla, bla, bla!"

Toto ma tak naštve, že mu celou silou strelím facku po líci. On sa na mňa prekvapene pozrie. Ani náznak bolesti. Potom sa otočí a bez slova odíde.

Ja sa prechádzam po lúke. Myšlienky mi stále behajú k nemu. "Nebol som najlepší človek. Nebol som tak vychovaný. " Mal zlé detsvo, zlých rodičov? Preto sa z neho stal výtržník. Ale do akej miery? Zlodej, díler či dokonca vrah? Na to ani nemyslím. Už zopár dní som s človekom, o ktorom absolútne nič neviem. Je ako úplný cudzinec. Prečo sa ho potom nebojím? Zlyháva mi pud sebazáchovy? Alebo naozaj nie je taký zlý? Pomaly sa vraciam k autu. Ako bude po tej facke na mňa reagovať? Bude nahnevaný, konečne pochopí vážnosť situácie a vysvetlí mi to alebo sa bude chovať rovnako, ako predtým?

Tak ďalšia časť na svete ;) snáď sa páči. Venujem -Eliran- za jej podporu a netrpezlivé čakanie na ďalšiu časť ;)
S.