Confusion

Šok

Pomaly zaklipkám očami a udrie mi do nich ostré svetlo. Trvá mi hodnú chvíľu kým úplne otvorím oči. Pozerám do stropu a snažím sa rozpamätať sa kde vlastne som a čo sa stalo. Vnímam hlasy okolo seba, ale ešte sa neviem sústrediť natoľko, aby som rozpoznala komu patria a čo hovoria. Začnem si pomaly vybavovať posledné udalosti. Vidím Mikea sediaceho vedľa mňa v cele. Stretnutie s Denisom. Chytenie Frankom. A nakoniec udalosť s kufríkom, políciou a... postrelením. Aha, takže miesto kde sa práve nachádzam musí byť nemocnica.

"Maddie?"

Rozpoznám zrazu oslovenie v mojej blízkosti. Z miernymi ťažkosťami sa mi pomaly podarí zdvihnúť na vankúši.

"Mike, ahoj!" poviem s radosťou v hlase.

Som naozaj rada, že ho vidím.

"Oni ťa ku mne pustili?"

"Áno, ale musel som im natárať, že som tvoj bratranec a že ta bezpodmienečne musím vidieť." povie s úsmevom.

Zasmejem sa. Potom však prejdem k vážnejšej debate:

"Mike, vysvetli mi prosím ťa čo sa stalo, koľko som tu, ako na tom som a kde je Denis.

"Pekný počet otázok." , povzdychne si , "ale máš právo dostať na ne odpoveď. Tak pekne po porade...".

Nadýchne sa a začne rozprávať:

"Tak v prvom rade tvoj stav. Do tejto nemocnice ťa priviezli včera a nebolo to našťastie až také vážne. Strelil ti do brucha, ale nezasiahol ti žiadne orgány, takže si potrebovala iba zopár stehov a odpočinok. Koncom týždňa ťa pustia."

Fakt som tu len jeden deň? Zdá sa mi, akoby som spala najmenej týždeň.

"No a teraz mám pre teba tri správy. Jednu zlú, jednu, ktorú neviem ohodnotiť a jednu dobrú."

"Tak hovor v poradí, v akom si ich spomenul."

"Dobre. Tak ta zlá je...no vlastne týka sa to tej záchrannej akcie, tak ti rovno vysvetlím. Takže ten kufrík. Frank si myslel, že mu ho ukradol Denis a aj preto ho naháňal. Ale ukradol ho dávno niekto iný. Denis len využil kufrík ako zámienku na vylákanie gangu z budovy. A tá polícia... celé to bolo dohodnuté. Denis ich udal. A to je vlastne tá zlá správa. Keď chcel udať ich, musel udať aj sám seba."

Vyvalím na neho oči: "Čože?! Takže on je...v base?! A na koľko prepána?"

"Áno je. A trest ešte určený nemá, pojednávanie sa uskutoční niekedy budúci týždeň, ale vyzerá to na také tri roky. S tým, že mu to o niečo skrátia, pretože im pomohol chytiť celú mafiánsku skupinu a sám sa priznal. Ale o koľko, to neviem. Musíme vypovedať Maddie. V jeho prospech..."

"Tak to je samozrejmosť. Ale ja... to tak dlho bez neho nevydržím." rozplačem sa.

Mike ma jemne objíme a keď sa trochu upokojím pokračuje.

"Neboj to spolu nejako zvládneme."

"Ach to dúfam. A ostatné správy? Pokračuj."

"Tak tá ďalšia je, že o chvíľu dorazí tvoja mama."

"Tak to nie!" zvresknem a moja smutná nálada sa zmení na nahnevanú.

"Takže to je asi zlá správa."

"Mike ty si ani nevieš predstaviť, čo na toto povie moja mama. Chápeš?! Zdrhla som z domu a teraz postrelená ležím v nemocnici. Ona ma zabije!"

"Maddie si dospelá. Zvládneš sa jej postaviť, uvidíš..."

"Ach Mike. Len mi povedz už tú dobrú správu,lebo už asi dostanem infarkt."

"No...Denis ti niečo posiela." Mike mi podá klasickú bielu obálku.

Chvíľu ju zvieram v rukách a potom sa odhodlám otvoriť ju. V tom sa však otvoria dvere a do dverí vojde moja mama.

"Madeline Danielle Rose Wheatleyová! Čo má toto všetko znamenať?!" povie s hnevom a pohŕdaním v hlase. Potom pozrie na Mikea a s ráznym "Dovolíš?!" ho vyženie z izby.

Osamieme. Tak toto bude moja smrť!

Tak ďalšia časť je na svete a celkom v krátkom časovom úseku! Dúfam, že sa páči. Ďalšia bude celkom napínavá. Bude o rozhovore s mamou a ešte ďalších dôležitých udalostiach ;-)

S.