Confusion

Súd

Po odchode z väznice som sa konečne vrátila domov, kde som po dlhom čase uvidela sestru, ktorá ma s plačom a výskaním objímala. Ja som ešte v aute poriadne vystískala mamu, veď to, že pôjde obhajovať Denisa, bolo pomocou, akú dá dieťaťu len máloktorý rodič. Na druhý deň malo nastať súdne pojednávanie. Bola to udalosť, ktorá vo mne vyvolávala naozaj úzkostlivé emócie. A to hneď z niekoľkých dôvodov: po a) mohlo to pre Denisa znamenať uväznenie na niekoľko rokov , po b) mala som sa znova stretnúť so všetkými členmi gangu, ktorí mi spôsobili toľko problémov a  po c) u koho snáď účasť a vypovedanie na súde vyvoláva príjemné emócie?

Ako jeden z hlavných svedkov som mohla celkom výrazne ovplyvniť výsledný rozsudok, preto som celý zvyšok dňa strávila s mamou nad prípravou mojej výpovede a jej obhajoby. Musela si dať dokopy všetko, čo sa stalo a ja som jej musela znova všetko porozprávať...tento raz s dôrazom na každý maličký detail. Počas súdu ju nemohlo nič prekvapiť. Potrebovala vedieť všetko o tom čo sa stalo a najmä o všetkom, čo Denis v živote vykonal. Po prebratí všetkých maličkostí mama zhodnotila, že to bude ťažký boj- najmä ak si Frank vybavil nejakého dobrého právnika- no v konečnom dôsledku, by právo malo byť na našej strane. Vedela som však, že mama je jednou z najlepších, preto som sa nemusela až tak veľmi obávať.

Na druhý deň

Pojednávanie sa malo začať až o desiatej, no ja som sa začala pripravovať už skoro ráno. Cez noc som ani oko nezažmúrila, preto som to o šiestej vzdala, umyla som si vlasy, nachystala oblečenie a začala sa upravovať. Vlasy som si nechala voľne uschnúť, naniesla som jemný make-up a obliekla som si čiernu priliehavú sukňu, bielu blúzku a čierne lodičky na podpätkoch. Jesť som kvôli stiahnutému žalúdku nemohla, preto som len vypila pohár vody a čakala, kým mama vyhlási odchod. Keď o hodinu prišla do obývačky v čiernom kostýme, vysokým nahladko vyčesaným copom a okuliarmi s hrubým rámom, vyzerala veľmi seriózne a vzbudzovala rešpekt. "Neboj sa Maddie, všetko dobre dopadne..." povedala, potiahla ma za ruku a vykročili sme spolu smerom k autu. 

Keď sme vkročili do súdnej siene, moja úzkosť sa ešte vystupňovala. Na stoličkách pre verejnosť sedelo zopár ľudí, zrejme príbuzných ľudí z gangu. Zopár z nich na mňa uprelo smutný pohľad a niektorí na mňa škaredo zazreli. Sťažka som preglgla a zrazu som nemala chuť povedať ani slovo. Vžila som sa do ich situácie- ich milovaného môžu zavrieť na niekoľko rokov či i desaťročí do väzenia, ich manželky, deti, či známi ich môžu dlhé obdobie vídať len cez mreže. 

"Maddie" , oslovila ma zrazu mama , "je mi jasné, že ti ich je ľúto, ale pamätaj, ty si tu len preto, aby si povedala pravdu a očistila Denisovo meno..."

To ma znovu priviedlo k rozumu. Za pár minút sa pojednávanie začalo a do siene sa dostavili obžalovaní, pomaly vstúpil aj sudca s celou radou súdnych úradníkov. Ľudia vstali a sudca predniesol niekoľko oficiálnych úvodných formuliek. Potom sa začalo vypočúvanie. Najprv vypočúval obžalovaných sudca, neskôr právnici a potom prišlo na rad aj vypočúvanie svedkov. Nebola som schopná predchádzajúce slová takmer vnímať, až dokiaľ sudca nepovedal: "Predvolávam svedkyňu Madeline Rose Wheatleyovú " som len bezducho upierala oči na strhaného Denisa. Po predvolaní som sa trasúc postavila a pomalým, vystrašeným krokom som podišla k vypočúvacej lavici (autor.pozn. : prepáčte ale nie som si istá ako sa to nazýva). Sudca na mňa uprel prísny pohľad a povedal:

"Bola ste oboznámená s tým, že pred súdom musíte vypovedať iba pravdivo. Je vám to jasné?"

"Áno."

"Výborne. Odpovedajte prosím na otázky stručne a neodbočujte od toho, na čo sa vás pýtajú. Uveďte prosím v akom ste vzťahu k účastníkom konania."