Confusion

Rozhovor

"Takže...drahá Madeline, ak si aspoň trochu inteligentná, určite vieš, prečo som vás sem priviedol."

Priviedol! Ešte má tu drzosť vyjadrovať sa o našom únose ako o privedení!

"Uniesol a násilne dovliekol." nahnevane zašepkám, no jeho pozornosti to neujde.

"Možno. Ale myslíš, že by ste prišli dobrovoľne?" uškrnie sa.

Zlosť vo mne zovrie ešte viac.

"No ale poďme k veci. Určite si si všimla, že chcem, aby sa Danny vrátil. Lenže... povedzme si úprimne, on je príliš šikovný a prefíkaný, aby ho moji chlapci chytili. A aj sa tak stalo. Utiekol, potom sa vrátil a ja som mu naoko dovolil odísť. Musel som ho prinútiť vrátiť sa. No my sme len tažko našli také slabé miesto, ktoré by ho priviedlo sem. A to slabé miesto... si ty a Mike." dokončí monológ.

"Čo ale chcete odo mňa?" poviem a zabodnem do neho pohľad hodný seriového vraha.

"Veľmi jednoduchú vec. Aby si ho sem čo najrýchlejšie prilákala."

"Nikdy!" skríknem na neho.

"Dobre dievča. Ale potom chudák Mike bude trpieť. A to len a len tvojou vinou."

Od zlosti, zúfalstva a všetkých pocitov, čo sa vo mne miešali, som prudko vstala, obišla stôl a ruku zovrela do päste. Keď som videla ako ho to pobavilo, nevydržala som a zahnala som sa na neho. On však predvídal moje konanie a moju ruku ľahko zastavil.

"Chlapci, slečinka sa nám trochu rozohnila, odveďte ju späť nech sa trochu schladí a rozhodne!"

To ma už dvaja jeho "chlapci" zozadu držali a ťahali preč.

"Ste jeden nechutný sviniar!" stihnem ešte zakričať pred tým, než sa za ním zabuchnú dvere.

Zase ma ťahajú tými dlhými tmavými chodbami k cele. Tam odomknú a surovo ma šmaria o zem. Kým sa pozviecham zo zeme už sú preč.

Pribehne ku mne Mike.

"Maddie čo sa stalo? Kde ťa
odniesli?"

"Chcel som mnou hovoriť Frank. Ten nechutný šéf tohto celého."

"O čom ste sa rozprávali?"

V skratke mu opíšem všetko, čo sa tam stalo.

"Mike ja naozaj neviem čo mám robiť. Keď nebudem spolupracovať, doplatíš na to ty. A keď budem, zase Denis." bezradne rozhodím rukami.

"Pozri ak vám to má pomôcť, ja to pretrpím."

"Ale Mike! Nebuď za každú cenu obetavý! Musíme to vyriešiť tak, aby netrpel nikto."

"Ako ťa chcú vlastne použiť na prilákanie Denisa?"

"Ja neviem. Mike. Ja naozaj neviem. Ja..." slzy mám už na krajíčku.

"Ale no tak Maddie. Neplač." objíme ma.

Ukryjem sa v jeho náručí a plaču nechám plný priebeh. Z môjho nudného života sa v okamihu stal poriadny zmätok. Čudujem sa, že doma po mne nevyhlásili celoštátne pátranie. A možno aj vyhlásili. Odtiaľto aj tak nič nezistím. Popravde, domov ísť nechcem. Najradšej by som bola len s Denisom. A Mikom. Je to super kamarát, ktorý ma dnes zase podporil. Som zvedavá ako toto všetko dopadne. Hlavne nech už sme vonku odtiaľto!

Taaak. 15. kapitola je na svete. Trošku nudnejšia ale za chvíľu sa to zase trochu rozbehne. Snáď sa páči.
S.