Confusion

Podraz

V Mikeovom náručí som sa aj o pár hodín zobudila. On bol hore celý čas.

"Mike mal by si si pospať aj ty." slabo sa usmejem.

"Rád by som, ale uvelebila sa na mne jedna milá slečna." zasmeje sa.

Rýchlo sa odtiahnem a nechám ho nech si aj on trochu oddýchne. Skoro v momente ako zavrie oči aj zaspí.

Zrazu započujem tiché štrnganie mreží a zjaví sa predo mnou neznámy chlap.

"Už si sa ukľudnila maličká?" nechutne sa zarehoce. Potom ma bez debaty chytí na ruky a odnesie do známej Frankovej kancelárie.

"Takže zlatko, myslím, že môžeme začať s našou malou dohodou."

Ja len ticho sedím a nekomentujem.

"George poď sem!" zakričí Frank a zoberie si do ruky kameru. Neveriacky pozerám na to, čo sa deje. Na čo mu bude kamera?

Zrazu ku mne pribehne spomínaný George a zhodí ma na zem. Začne do mňa kopať a biť. Ešte stále v šoku len kričím nech prestane. Neskôr si ale uvedomím, že to bola chyba. Mala som to radšej pretrpieť. Dozviem sa totiž, že Frank celú scénu nahrával a vzápätí poslal Denisovi. Nevnímam bolesť, trápi ma iba ich hnusné zneužitie. Skoro ani nezbadám kedy sa ocitnem v späť v cele.

Mike už je hore hneď ku mne pribehne. Porozprávam mu, čo sa stalo a on ma chlácholivo hladká po chrbte. Cítim sa ako dolámaná. A ešte k tomu aj podrazená. Teraz už nemožno pochybovať, že Denis sa tu čoskoro objaví.

O tri dni neskôr

Denis zatiaľ neprišiel a mňa každým dňom trápi strach, čo sa stane.

Mike práve spí. Postavím sa k chladným mrežiam. Obopnem ich dlaňami a zľahka sa o nich opriem. Vtom sa stane niečo úplne nečakané. Mreže ticho zaštrkocú a povolia. Tí hlupáci, ktorí nám nosia jedlo a pitie zabudli zamknúť!

"Mike." ticho zašepkám. "Hej, Mike!" No odpoveď neprichádza. Zrejme zaspal naozaj tvrdo. Rozhodla som sa teda poobzerať po okolí na vlastnú päsť.

Vyšla som z cely a privrela mreže. Opatrne som prešla do vedľajšej chodby. Tým labyrintom som išla len dvakrát, no trasu som si zapamätala celkom jasne. Šokovalo ma, že nikde nevidím Frankových poskokov. Čo to tu nikto nestráži?

Pomaly som na špičkách prechádzala k masívnym dverám jeho pracovne. Nikto pri nich nestál a tak som podišla bližšie. Zvnútra sa ozývali nejaké hlasy. Priložila som ucho k dverám, no počuť nebolo nič.

Zrazu mi niekto zozadu zapchá ústa. Chytí ma panika. Mykám sa, no ten človek ma drží v pevnom zovretí. Obrátim tvár...

Tak v krátkom čase ďalšia časť! Popravde presvedčili ma istí ľudia :D myslím, že s koncom nebudete moc spokojný :D ale nebojte ďalšia časť bude čoskoro.
S.