Confusion

Ďalšie dni v cele

Neviem odhadnúť koľko času ubehlo od Denisovej návštevy, ale toto čakanie ma ubíja. Sedím na studenej zemi a Mike sa prechádza po obvode miestnosti. Snaží sa nájsť nejaký "tajný únikový východ". Ja len nechápavo kývem hlavou. Také existujú len vo filmoch... popravde však posledné tyždne môjho života naozaj pripomínajú nejakú kriminálku. Útek s Denisom a následne spád miliónov nebezpečných udalostí. A teraz sedím v studenej zamrežovanej miestnosti pripomínajúcej tmavé väzenie. Prežívam na obschnutých krajcoch chleba a pohároch špinavej vody, ktoré nám sem občas prinesú muži v kukliach. Možno by mi predsa len doma bolo lepšie. Ale čo Denis? Veď keby sa nič z toho nestalo, nikdy by som ho nestretla.

Mike si ku mne napokon prisadne. Zrejme už to aj on vzdal. Oboch nás zmáha na spánok, ale bojíme sa zaspať. Napokon sa rozhodneme prestriedať. Ponúkne sa, že bude strážiť prvý. Položím si teda hlavu na kolená a behom sekundy zaspím.

Zobúdzam sa strašne dolámaná, ale po únave už nie je ani stopy. Mike ma zakryl svojou mikinou a teraz sedel schúlený obďaleč premáhajúc spánok. "Mike už som hore, poď si pospať teraz ty." poviem a vrátim mu mikinu. On sa len pousmeje a konečne sa podvolí únave.

Nervózne sa prechádzam popri mrežiach a strhnem sa pri každom šuchnutí či prasknutí. Cítim sa hrozne. Tak bezmocne, zmätene... ten pocit sa ani nedá popísať. V hlave mi kolujú milióny myšlienok. Je ich tak veľa, že ich ani neviem rozoznať. Zrazu sa otvoria dvere...

Vystrašene odbehnem do kúta miestnosti k Mikeovi. Ten ešte stále spí. V tichosti čakám, čo sa bude diať. Počujem hlasy. Pred mrežami sa zjavia dvaja zamaskovaní muži. Pootvoria dvere a jeden z nich podíde k nám. Drgnem do Mike.

Rozospato otvorí oči a obzerá sa okolo seba. "Čo sa deje?" zašepká. "Mike ja neviem, ale..." To už na mňa prehovorí svalnatý muž: "Okamžite vstaň a poď s nami!" Ozvena ešte pár minút opakuje jeho slová. Ja sa však nemôžem ani pohnúť. Strach ma úplne paralyzoval. "Ty mi nerozumieš?" skríkne znova a surovo ma schmatne za ruku. Mike sa postaví a chce ma brániť, no chlap mu uderí päsťou do tváre a on s výkrikom spadne späť na zem. Chlap mi zozadu chytí obe ruky a tlačí ma pred sebou. Za Mikeom zavrie mreže a ťahá ma ďalšími tmavými chodbami. Celým telom mi prechádza strach. Maddie musíš byť odvážna. Hovorím si v duchu. Oni vytušia tvoju slabosť...

Po blúdení labyrintom chodieb zastaneme pred veľkými tmavými dverami. Chlap, ktorý ma doteraz držal, mi pustí ruky a postrčí ma k dverám. "Frank ťa už očakáva." povie s nechutným úškrnom na tvári. Otvorí a vsotí ma dnu. Dvere sa za mnou zabuchnú a predo mnou za stolom sedí sám veľký člen mafie, Frank. O veľkosti sa však nedá hovoriť ohľadom jeho výšky. Keď sa postavil a podišiel ku mne, stál vedľa mňa nízky a tlstý muž v drahom obleku a slizkým výrazom tváre. "Madeline Danielle Rose Wheatleyová, dievča, čo okúzlilo aj nedostupného Dannyho." Obzrel si ma a nechutne sa zarehotal. "Rád ťa spoznávam." Podáva mi ruku, no ja neho len flochnem a o krok ustúpim. Jeho to ani trochu nevyvedie z miery. "No ego ti teda nechýba." podotkne a vráti sa späť k stolu.

"Posaď sa." povie a ukáže na stoličku pred ním. Ja však len ďalej stojím na mieste. Ani sama neviem, kde beriem odvahu odporovať mu. "Hmm. Takže nemieniš spolupracovať?" Keď nereagujem zavolá na mužov pred stojacich pred dverami: "Chlapci poďte sem!" Keď obaja vojdú dnu prikáže im: "Tuto slečna nemieni spolupracovať. Takže musíme pristúpiť k menšiemu vydieraniu... čo keby ste šli Mikeovi odovzdať odo mňa menší pozdrav?" Frank sa zas nechutne uškrnie. "Tak toto nie, Mike za nič nemôže!" "Budeš teda spolupracovať alebo nie?!" zvýši hlas. Len si ticho sadnem na stoličku a prikývnem. "To som rád. Prejdime teda k veci." Usadí sa a začne rozprávať...

Tak po dlhom čase je tu nová časť! :) Mrzí ma, že to tak dlho trvalo, ale mám fakt málo volného času. No, snáď sa aspoň trochu páči :)
S. ♡♥