Confusion

Komplikácie

Ráno znova vyrazíme na cestu. Tentoraz sa niekde potrebuje zastaviť on. Zaparkujeme pri tmavej budove vyžarujúcej strach. Steny sú posprejované, všade je špina a neporiadok. Denis mi prikáže zostať v aute a zmizne za múrmi tej tajomnej budovy. Čo je však zvláštne nezamkne ma.

Po dvadsiatich minútach čakania mi dojde trpezlivosť. To, že ma nezamkol, musí mať nejaký dôvod. On by na niečo také nezabudol. Čo keď chcel, aby som utiekla, keby sa nevrátil? Vystúpim teda z auta. Po ďalších dvadsiatich minútach rozmýšľam, čo robiť ďalej. Utiecť alebo riskovať a ísť za ním? On ma minule zachránil. Viem, že mu asi veľmi nepomôžem, ale kam by som teraz šla? Neviem kde som, nemám mobil ani peniaze. Som v stratenej situácii. Rozhodnem sa pre najriskatnejšiu cestu. Vstup do budovy.

Ráznym a odvážnym krokom vykročím smerom k areálu. Myseľ ma však všetkými spôsobmi odhovára od tejto akcie a srdce mi búcha za dvoch. Celé vnútro sa mi trasie. Prejdem k vchodu do budovy a vojdem dnu. Všade je tma a špina. Jediné svetlo poskytuje zopár lúčov predierajúcich sa dovnútra cez drsné, Ošarpané múry, rozbité okná, pavučiny. Táto budova pripomína domy z hororov. Postupujem ďalej. Po zemi sa všade povaľujú odpadky, ohorky od cigariet, prázdne fľaše alkoholu. Zrejme sa tu v noci stretávajú bezdomovci a feťáci. Prechádzam úzkymi chodbami i rozsiahlymi, priestrannými miestnosťami. Opatrne vyleziem po zdemolovaných schodoch na poschodie. Odtiaľ sa ozývajú tlmené hlasy. Idem bližšie za zvukom. Postupne dokážem rozoznávať nejaké slová.

Neznámy: "Ak mi nezoženieš tie prachy, zabijem ťa!"

Denis: "Nechápeš, že sa toho svinstva chcem zbaviť?"

Neznámy: "Koľko tu máš?"

Viac už nepočujem. Niekto ma zozadu umlčí handrou napustenou zrejme chloroformom. Zatočí sa mi hlava a obraz sa mi rozmaže. Hlasy okolo mňa ako aj obraz sa mi zleje do veľkej machule. O chvíľu už vidím len tmu a obklopuje ma mrazivé ticho.

Pomaly pootvorím oči. Neviem aký čas som bola omráčená, no zdá sa mi to ako večnosť. Keďže mi však do očí udrie slnečné svetlo, myslím že to bolo iba zopár minút.

"Museli ste ju omráčiť?"

"Ona patrí k tebe?"

"Áno. Ale neviem prečo sa sem trepala."

"Snáď si pán uzavretý pustil dievča k telu?"

"Nie. Nikdy! Je to len malá čo mi vbehla do cesty v nevhodnom čase. Drake by ju dostal. Nechcel som aby sa s ním dostala do problémov, tak som ju radšej zobral so sebou."

"Dobre tak si ju zober a vypadnite kým sa naseriem. Váž si moju veľkoleposť, dal som ti slobodu len preto,lebo si u mňa pracoval dlhé roky a vyniesol si mi pekné prachy." Radšej zavriem oči.

O chvíľu ma Denis vezme na ruky a odnesie do auta. Rozmýšľam o tom čo povedal. Pracoval pre toho chlapa veľa rokov a zarábal veľa prachov. Asi to bola nejaká špinavá robota. A ešte ma aj uráža. Ja, malá, som mu vbehla do cesty! Čo si ten chlap vôbec o sebe myslí?

Tak ďalšia časť je tu ;) dúfam, že sa páči. Komentáre a votes potešia :D Ďakujem ;)
S.