Confusion

Odhalenia

Blúdim v tme a hľadám ho. Zbadám ho v diaľke na lavičke. Prisadnem si k nemu. Obaja sedíme v ťaživom tichu.

"Prečo si sa hádal s Mikom?"

Nič.

"Prečo v kuse všetko tajíš?!!" odpoveďou mi je zase ticho.

"Vieš čo choď do riti! Ja tu za tebou prídem, chcem, aby sme sa porozprávali ako dvaja dospelí ľudia a ty trucovito mlčíš ako malé decko. Ahoj!" poviem, prudko vstanem a chcem sa rozbehnúť preč.

V tom ma však zachytí jeho ruka. Vstane a ťahá ma k autu.

"Nasadni."

"Prečo ? Kam ideme?"

"Poď a dozvieš sa." Môj nahnevaný výraz sa zmení na zvedavý.

Vezieme sa asi dvadsať minút. Vystúpime pri nejakom lese. Chvíľu kráčame až kým nezastavíme na lúke. Denis rozprestie deku. "Sadni si." Chvíľu mlčí a potom mi začne rozprávať svoj príbeh.

"Do svojich 13 rokov som vyrastal v šťastnej rodine. Áno, otec bol síce často odcestovaný, ale keď prišiel domov, venoval mi všetok voľný čas. Mama nepracovala a venovala sa mi celé dni, mimo toho, keď som bol v škole. Milovali sa, tým som si istý. A obaja milovali aj mňa. Nikdy ma nechceli vystaviť nebezpečenstvu. Bohužiaľ stalo sa. Otec totiž pracoval v mafii. Boli sme práve na prechádzke vonku, keď sa zjavili muži v kuklách a čiernom oblečení. Otec na mňa kričal, aby som utiekol. Skryl som sa za stromy a videl som, ako ich oboch zastrelili."

Ztíchne a v očiach sa mu zalesknú slzy. Potom pokračuje.

"Mal som 13, no ten pohľad ma úplne zložil. No musel som bežať preč. Skoro ma chytili. No nejakým zázrakom som vyviazol. Polícia tých mafiánov vypátrala a mňa dali do opatery jedinému žijúcemu príbuznému, otcovmu bratovi. Ten sa po smrti rodičov zosypal a začal piť. Síce ma nebil, ale všetky peniaze prepil a o mňa sa nestaral. Bol som zlomený a v tichosti som trpel, no musel som sa postaviť na vlastné nohy. Zvyšok detstva som prežil prakticky na ulici. Bol som zapletený do všeličoho. Drogy, cigarety, alkohol...musel som si nejako zarobiť na jedlo. Ja sám som ale nikdy nedrogoval, nepil ani nefajčil. Odrádzal ma od toho pohľad na strýka z ktorého sa stala troska. Krátko potom, ako som oslávil 18, sa strýko predávkoval. Odišiel som. A pokračoval v nelegálnej činnosti. Už po smrti rodičov som si zaumienil, že nikdy k viac k nikomu nič nebudem cítiť. Nebudem milovať, ani len mať rád. Tá udalosť ma poznačila, a musel som zabudnúť. Nikdy sa mi to však úpne nepodarilo. Nemohol som myslieť na minulosť, ani na budúcnosť. Žil som len prítomnosť. Predčasne som dospel. Videl som iba realitu. "

"V 20 som si však uvedomil, že musím prestať. Že v tomto nechcem byť ako otec. Chcel som sa vrátiť do rodného domu. Mal som dosť peňazí na to, aby som tam mohol žiť sám dokonca života. Mafia ma však nechcela pustiť. Keď som sa snažil zdrhnúť, postavila si sa mi do cesty ty. A to doslovne. Musel som ťa zobrať so sebou. Tí chlapi sú tvrdí, mohli ťa aj zabiť. Vtedy som zistil, že som sa nikdy bezcitným nestal. Už len to, že som ťa tam nenechal. Musel som utekať ďalej aj s tebou. Preto sme sa stále museli presúvať. Keď ťa prepadli v tom obchodnom centre, prvý krát po ôsmich rokoch ma prepadol strach. Naučil som sa ničoho nebáť, no pri tebe som tú schopnosť stratil. Snažil som sa toho citu, nech bol akýkoľvek, zbaviť. No nijako to nešlo. Potom mi dal Frank, vodca gangu, ponuku. Ak doručím zásielku do tej tmavej budovy, dá mi pokoj. Ty si mi to však skomplikovala tým, že si sa mi tam priplietla. Vedel som, prečo som ťa tam neťahal. Keby nezasvätený človek videl nikoho z gangu, mohli by ho aj zabiť. Preto ťa omráčili."

"Potom som dostal slobodu. Odišiel som aj s tebou do rodného domu. Tam sa mi vrátili všetky spomienky. Preto tie prehnané reakcie a emócie. Stále som sa však bál o teba. To, že dali pokoj mne, neznamená, že ho dajú aj tebe. Vedeli o tebe. Keď sme stáli tak blízko seba, mal som chuť ťa pobozkať. No poprel som to. V srdci som to ale poprieť nemohol. Keď si utiekla, vedel som, že ťa milujem. Hrozne som sa zľakol, že ťa uniesli alebo napadli. Ty si však ušla sama. Vtedy som si uvedomil, že ti mojím postojom ubližujem. No silou mocou som si chcel uchovať svoju uzavretosť. Zavolal som Mika. Jediného človeka, ktorý o všetkom vie, teda teraz už aj ty. Aby ťa strážil. Keď som uvidel, že sa mu páčiš, pocítil som žiarlivosť. Preto som sa pohádal s Mikom a ešte som mu chudákovi aj vrazil. Vtedy som si uvedomil, aký som chudák. Že ti všetko musím povedať. Tak teraz už vieš všetko. Ja by som však rád vedel, aký je tvoj príbeh."

"Môj život bol o ničom. Celý mi ho riadila moja mama. Všetko čo povedala, muselo byť. Otec stále pracuje. Ani jeden z nich sa nezaujíma o to, čo chcem. A moja mladšia sestra je veľmi otravná... a väčšinou starostlivosť o ňu pripadla mne. Tak som sa rozhodla utiecť. A vtedy som narazila na teba. Najprv som sa na teba hnevala a nerozumela som ti. Ale videla som smútok v tvojich očiach. Vtedy, keď sme stáli pri sebe, zistila som, že som do teba zaľúbená. Nevedela som si s tým rady. Cítila som k tebe hnev a lásku naraz. Mika beriem iba ako kamaráta. Čakala som, kým mi to všetko vysvetlíš. No nečakala som, že by si mi city niekedy mohol opätovať. Myslela som, že sa so mnou iba zahrávaš."

Denis mi pozerá priamo do očí. "No z nejakého neznámeho dôvodu som ti od začiatku verila."

Denis ma pohladí po tvári a usmeje sa. Prvýkrát.

"Myslím, že milovať je najlepší spôsob ako zabudnúť na bolesť."povie.

"A čo znamenajú tie tetovania?"

Vyzlečie si tričko a vysvetľuje mi ich význam. Znázorňujú lásku, bolesť, nádej i slobodu. Fascinovane po nich prechádzam dlaňou. On sa otočí ku mne a skúma ma pohľadom. Naše tváre sa približujú. Potom sa jeho pery konečne dotknú mojich.

Tak najdlhšia časť, akú som kedy napísala je tu. Má viac ako 1000 slov! Snáď sa vám bude páčiť.
S. ♥♡