Confusion

My life

"Madeline poď dole, nestihneš do školy!"

Celým menom Madeline Danielle Rose Wheatleyová. To meno mi ako inak vymyslela moja bezchybná matka. Pre kamarátov som však iba Maddie. O všetkom v mojom živote rozhoduje mama. Kam pôjdem, kedy tam pôjdem aj čo tam budem robiť. Poslala ma na vysokú školu, akú mi vybrala a požaduje odo mňa najlepšie štúdijné výsledky. Povinne chodím na krúžok angličtiny a na tanec. Môj život je jedna veľká nuda. No mama pozná na príkazy len jedinú možnú odpoveď- áno.

Na opakované volanie mojej mamy zídem dole.

"Madeline dnes o tretej vyzdvihni sestru a potom ju odveď k babke. Potom utekaj na tanec a ešte kúp po ceste v obchode mlieko!"

"Mňa to už fakt nebaví od rána do večera plniť tvoje rozkazy! Mám 19 tak ma nechaj žiť!"

Skríknem a utečiem. Pred odchodom ešte zakričím:

"Dnes ma doma nečakaj!"

Po tých slovách odbehnem do školy.

"Madeline Danielle Rose stoj! Bez môjho dovolenia nikam nepôjdeš! "

Ja už však kašlem na jej reči. Mám toho dosť. Dnes som sa rozhodla začať nový život!

Škola dnes ubieha nekonečne pomaly. Už túžim začať svoj oslobudzujúci plán. Keď konečne zazvoní na koniec poslednej hodiny, zoberiem si tašku a vyjdem zo školy. Chodím na vysokú medicíny, ktorá ma vôbec nebaví. No mama rozhodla. Preto keď sa mi dnes podarí ujsť, tejto školy sa navždy zbavím. 

Najprv sa bezcieľne túlam mestom, no okolo šiestej sa rozhodnem ísť do klubu. Dám si pohárik na uvoľnenie a tancujem do neskorého večera. Nikdy som sa takto nesprávala, nikdy som sa poriadne nezabávala. Dnes večer je však všetko inak. Okolo pol noci sa rozhodnem nasadnúť do najbližšieho autobusu a odísť čo najďalej odtiaľto.

Pomaly kráčam nočnými ulicami za svojím cieľom. V diaľke vidím niekoho bežať. V tom pocítim náraz. Zrazu ma niekto potiahne za ruku a vyvalí na mňa otázku: "Ideš alebo sa necháš chytiť tými hajzlami?" Nevedela som presne kto sú "hajzli" , ale jednoznačne som sa s nimi nechcela stretnúť. Bežala som teda za ním. Vtom sme dobehli k nejakému autu a on ma doň postrčil."Ja nikam nejdem!"ohradím sa. "Fajn počúvaj ma teraz. Buď nasadneš a utečieme alebo si to s nimi budeš riešiť sama! Rozhodni sa máš desať sekúnd!" Ani neviem ako a prečo, ale nasadla som k nemu. Možno zo strachu a možno pre túžbu po niečom novom. Teraz sedím v aute s neznámym človekom a veziem sa na neznáme miesto. Radšej však stavím na toho chalana, ako na svoj doterajší život....

Tak prvá časť je tu. Snáď sa vám páči. Na obrázku máte Maddie. :) Prosím napíšte mi názor. Bola by som rada, kebyže máte s mojou story trpezlivosť, v ďalšej časti sa už rozbehne ;) Ď.
S.