Confusion

Krátke chvíle šťastia

Tak táto časť nebude dlhá, ale snáď sa bude páčiť. Som na dovolenke, čiže dlhšiu písať nestíham.
S. ♥

Jeho pery ochutnávajú moje. Naše bozky postupne z jemných prechádzajú na odvážnejšie a vášnivejšie. Po chvíli sa odtiahne a preruší tú krásnu chvíľu. "Mali by sme ísť, stmieva sa."

Na druhý deň Denis ostane doma. Bláznime sa spolu v bazéne a užívame si spoločný čas. Prvýkrát ho vidím uvoľneného. Z jeho očí zmizol smútok a tvár mu žiari šťastím. Mike musel odísť domov. Čiže sme tu zostali sami dvaja.

Na druhý deň

Ráno sa zobudím s čudným pocitom. Som zamĺknutá a telom mi prechádza zvláštny nepokoj. Asi som sa nakazila od Denisa, lebo aj on dnes nie je vo svojej koži. Dúfam, že jeho divná nálada nemá nejaké vážne odvôvodenie. Po obede sa však moje obavy potvrdia.

"Maddie, teraz, keď spolu chodíme, chcem byť k tebe úprimný." po tých slovách ma zaplaví strach, ale aj radosť z jeho prvého oficiálneho vyhlásenia o našom vzťahu.

"Dnes ráno mi prišla smska." podá mi svoj mobil.

Od: Neznáme číslo
Čakajte návštevu.

Nevyzerá to až tak hrozne, ale keď si predstavím, že tá návšteva môže byť nejaký mafián, po tele mi prebehnú zimomriavky.

"Tušíš kto to môže byť?"

"Nie. Ale zrejme niekto od Franka."

"Utečieme odtiaľto?"

"Ani nevieš ako by som rád, ale ak mi Frank poslal takúto smsku, určite ide naistotu a má nás dobre zmapovaných. Ostáva nám teda len čakať a dúfať, že tá návšteva príde v mieri."

Nemo prikývnem.

"Poď ku mne." povie a ja podídem k nemu.

On ma chytí do náruče a objíma ma. "Budem sa snažiť ťa ochrániť."

Vdačne na neho pozriem a ponorím sa späť do jeho náruče.

"Ahojte hrdličky!" ozve sa hlas vedľa nás.

"Jack?" Povie Denis neznámemu chlapovi.

"Ahoj Danny, vidím, že sa ti dobre darí!"

"Áno Jack a tebe?"

"Ujde to. Ale myslím, že tvoje dobré obdobie sa práve skončilo.
"Chlapci poďte sem!" zakričí.

Do miestnosti vošli asi ôsmi svalnatí chlapi s kuklami na hlave. Dvaja z nich držali doudieraného Mika.

"Mike!" skríknem vystrašene.

Chlapi sa začnú rehotať. Potom sa štyria vrhnú na Denisa a začnú ho mlátiť. Ja sa chcem rozbehnúť za ním, no chytia ma dvaja chlapi a vedú ma aj s Mikom preč. Potom nás naložia do dodávky, všetci nasadnú a Denisa nechajú zbitého ležať vnútri. Plačem a kričím, no chlapi sa len rehocú. Jeden sa načiahne za mnou a strelí mi facku. Vystrašene sa chytím za líce.

"Tak maličká, ak nechceš schytať znova, budeš držať hubu."

Sedím teda v dodávke a mlčím. Slzy mi ďalej tečú po tvári a telom mi otriasajú zadržiavané vzlyky. Za chvíľu sa chlap znova otočí a priloží mi na tvár vreckovku. Keď sa nadýchnen otrávenej látky, viečka mi otažejú a hlava sa mi zatočí. Presne ako v tej tmavej budove. Viem, že keď otvorím oči, ocitnem sa niekde v pekelnom neznáme. O chvíľku už upadnem do tvrdého spánku.

Otváram oči a vidím pred sebou muža v kukle. Keď si všimne, že som sa prebrala, začne ma mlátiť hlava-nehlava. Ležím na zemi a pomaly upadám do bezvedomia. Pred zatvorením očí si ešte stihnem všimnút kúsok od seba Mika v podobnom stave.